Každú nedeľu sa zamýšľame nad evanjeliom, ktoré nás má povzbudiť a tiež aj poučiť. Pán Ježiš často používal podobenstvá, ktorými chcel vyjadriť určitú pravdu. V dnešnú nedeľu sa zamýšľame nad tiež dôležitým podobenstvom o farizejovi a mýtnikovi, ktorým nám chce povedať, čo je pre náš život veľmi dôležité.

Čítaj ďalej...

V mojej kňazskej praxi som sa neraz stretol so sťažnosťou, že pre mnohých je modlitba ťarchou, bremenom alebo povinnosťou nie veľmi príjemnou. Preto je pre nás dnešné evanjelium aktuálne, pretože nás Pán Ježiš chce povzbudiť k správnemu chápaniu modlitby. Preto nám dáva pred náš duchovný zrak podobenstvo o neodbytnej vdove, ktorá vytrvalo prosí bezbožného sudcu, aby vyhovel jej žiadosti. Hovorí nám: „Keď vytrvalú prosbu vdovy vyslyšal bezbožný sudca, o koľko viac naša vytrvalá modlitba dosiahne vyslyšanie u Pána Boha. Preto nás Ježiš vyzýva, aby sme sa modlili stále a aby sme v modlitbe neochabovali.“

Čítaj ďalej...

Keď dieťa dostane od dospelých nejaký darček alebo sladkosť, tak ho obyčajne rodič upozorní na dobrý zvyk: „Ako povieš?“ A potom sa dieťa naučí za dar poďakovať.

To isté nám dnešným evanjeliom pripomína aj Pán Ježiš. My si vôbec nevieme predstaviť, čo to bola za nemoc, ktorá sa nazývala «lepra,» čiže, malomocenstvo. Ak človek zistil na svojom tele najprv malé biele škvrny, už tušil, že sa touto chorobou nakazil. Nech to bol človek chudobný alebo bohatý aj vysoko postavený, musel sa rozlúčiť s rodinou a utiahnuť sa buď na cintorín, alebo do jaskyne, kde boli podobne chorí.

Čítaj ďalej...

Na začiatku každej púte najmä vo Svätej zemi povzbudzujem svojich pútnikov asi takto: Prišli ste na tieto sväté miesta, aby ste sa povzbudili, aby ste sa tu modlili, aby ste na týchto miestach prosili na úmysly, s ktorými ste sem prišli, či už za seba alebo za niekoho, kto vás o modlitby prosil. Ale, nadovšetko proste za seba, a to za posilnenie  vašej viery, lebo nikto z nás nemôže povedať, že už je tak veriaci, že o vieru prosiť nemusí. Musíme si uvedomiť, že viera je vzácny Boží dar, ale nie je hotová ako napríklad hodinky, ktoré máme na rukách, ale je živá vec a ja to prirovnám  k muškátu, ktorý máme doma na okne a ktorý treba stále polievať.

Čítaj ďalej...

S každou skupinou už roky, keď prechádzam na Olivovej hore popri kostole Dominus flevit, vždy stretávam zhrbeného, o palicu podopierajúceho sa starého človeka, ktorý drží v ruke plastový pohár a ustavične opakuje dva anglické výrazy: „Prosím a dobrý deň.“ Keby ho človek nepoznal, tak ho ľutuje s tým, ako je ťažko postihnutý. Lenže, opak je pravda. Dvakrát som ho z jeho strany nečakane videl, že je to zdravý, telesne vyrovnaný a nie zhrbený človek. Ako náhle ma zbadal, hneď sa zhrbil a bol z neho žobrák. Aj u nás máme podobných hercov, ktorí žobrú pred kostolmi.

Čítaj ďalej...