Vitajte na stránkach obce Liptovská Osada

História obce

Štefan Vaverčák (1900 – 1976) - Ako odvaha a láska porazila strach a zlo - Dejepisná olympiáda, kategória A - Matej Hudec

História obce je známa od obdobia Veľkej Moravy. Osídlenie územia obce v historickej dobe po páde Veľkomoravskej ríše a skončení misie sv. Cyrila a Metoda bolo viazané na christianizáciu územia benediktínmi. Benediktíni vytvorili na celom území Slovenska pozdĺž hlavných ciest na odľahlých miestach sústavu pustovní (eremitórií). Eremitóriá vznikali na takmer neprístupných miestach. Jedným z nich bolo v tejto lokalite aj eremitórium v strede Revúckej doliny, na sútoku riek Lúžňanka, Korytnička a Revúčanka. Obec Liptovská Osada sa postupne vyvinula z tohto benediktínskeho eremitória, ktoré vzniklo na prelome 11. a 12. storočia. Prvá písomná zmienka o obci sa datuje z roku 1288. Ďalšia písomná zmienka, týkajúca sa s určitosťou územia dnešnej Liptovskej Osady je v listine Karola I. z roku 1340, ktorou rozšíril privilégiá udelené Ružomberku v roku 1318. Ťažba dreva a salašníctvo dlhodobo sezónne zaľudňovali územie Liptovskej Osady. Od polovice 16. storočia tu dominuje lesníctvo - ide o intenzívne využívanie bohatstva drevnej suroviny banskobystrickou kráľovskou komorou a salašníctvo likavského panstva príp. mesta Ružomberok. Obyvatelia sa živili poľnohospodárstvom a lesníctvom. Popri práci na poli sa ženy venovali tkáčstvu, vyšívaniu odevov a pradeniu.

V polovici 17. storočia tu došlo k veľkej kolonizačnej akcii, keď držitelia likavského panstva založili Novú Osadu. Osada v tom čase po cirkevnej stránke organizácie patrila k Ružomberku. Ostala ňou až do roku 1752, keď sa osamostatnila s filiálkami Revúce a Lúžna. V roku vzniku samostatnej farnosti došlo aj k obnove, resp. novostavbe dreveného kostolíka sv. Jána Krstiteľa, ktorý krátko nato nahradil nový murovaný kostol s tým istým patrocíniom.

Obec sa stala významným dopravným uzlom. V 18. storočí sa v osade zriadila stála poštová stanica južnej trasy a po roku 1813 k nej pribudla i dostavníková doprava. Na konci 19. storočia sa v súvislosti s nedostatkom pôdy a prostriedkov obživy začalo šíriť vysťahovalectvo do Kanady, USA a západnej Európy.

V roku 1908 bola postavená úzkokoľajová železnica Ružomberok - Liptovská Osada - Korytnica, ktorá umožnila obyvateľom využiť pracovné príležitosti v Ružomberku. Táto železnica zároveň zabezpečovala i nákladnú dopravu, kde nahradila dopravu drevnej hmoty vodnou cestou po Revúcej. Železnica fungovala do roku 1974, kedy bola zrušená.

Prehľad historických udalostí v dejinách našej obce

PRVÉ SÍDELNÉ JEDNOTKY NA ÚZEMÍ SÚČASNEJ OBCE PRI SÚTOKU LÚŽŇANKY A REVÚČANKY , ktoré pravdepodobne vznikli v dôsledku starej severojužnej trasy Revúckou dolinou v 9. – 11. storočí. Obyvatelia týchto sídelných jednotiek začali postupne klčovať lesy a obrábať pôdu.
ZALOŽENIE BENEDIKTÍNSKEJ PUSTOVNE ( EREMITÓRIA ) s kostolíkom o rozmeroch 5 x 6 m zasvätenom sv. Jánovi Krstiteľovi, patrónovi pustovníkov asi už v časoch Veľkomoravskej ríše, keď k nám prišli benediktíni a v dôsledku činnosti kláštora v Nitre zakladali po území Slovenska osamelé pustovne. Prácou mnísi rozšírili obrábanie pôdy, v lokalite Rybár založili rybník s chovom rýb, začali s chovom oviec na holinách a postupne zväčšili počet pracovných síl. V písomnostiach sa usadlosť spomína až v roku 1288 ako osada GOTHAL ( božie domčeky ) a vo výsadnej listine mesta Ružomberok dňa 14.11.1340
V ROKU 1360 SA SPOMÍNA V LISTINE LIKAVSKÉHO PANSTVA TZV. NOVÁ OSADA. Pravdepodobne z tohto obdobia pochádza meno našej obce.
ZÁNIK EREMITÓRIA: ASI KONCOM 16. A ZAČIATKOM 17. STOROČIA. EREMITÓRIUM SI OSVOJIL ZEMAN RAKOVSKÝ, ktorý vo svojich spisoch aj osadu spomína. V tomto období tu mal lúky, 5 sadov, mlyn a 22 poddaných, ktorým prepísal poddanské dávky.
ROZVOJ LIPTOVSKEJ OSADY DO PODDANSKEJ OBCE VIEDOL K POSTAVENIU NOVÉHO DREVENÉHO KOSTOLA SPOMÍNANÉHO UŽ V ROKU 1646.
ZALOŽENIE STANICE CISÁRSKO - KRÁĽOVSKEJ POŠTY ZAČIATKOM 18. STOROČIA.
VZNIK SÚČASNÉHO ERBU OBCE S DOSTAVNÍKOM A ŠTVORZÁPRAHOM. Vyklčovanie pôvodného lesa na Poštárke . Na takto vzniknutej lúke sa vyrábalo seno pre poštové kone. / Odtiaľto pravdepodobne názov ulice Poštárka /.
ZALOŽENIE SAMOSTATNEJ FARNOSTI, KU KTOREJ PATRILA AJ LÚŽNA ( spomínaná prvýkrát v roku 1680, keď do nej prisťahoval I. Tökoly goralov z Oravského Veselého ) A REVÚCE .
POSTAVENIE NOVÉHO, MUROVANÉHO, KOSTOLA.
ZRUŠENIE PODDANSTVA V ROKU 1848. OBYVATELIA SA STALI MAJITEĽMI PODY, KTORÚ PREDTÝM AKO PODDANÍ UŽÍVALI. Celá obec bola v tom čase vybudovaná z dreva, okrem kostola , fary, budovy lesnej správy / ktorá dodnes stojí pri „konzume“/ a stanice CISÁRSKO – KRÁĽOVSKEJ POŠTY / bývalý Čunderlíkovský dom /.
PRVÉ ODCHODY OBYVATEĽOV OBCE ZA PRÁCOU DO AMERIKY A VYSŤAHOVALECKÉ ODCHODY OBČANOV KONCOM 19. STOROČIA. Po návratoch vznikajú prvé murované domy / Koreňovský ( od Bosých ), Šípkovský, a niektoré ďalšie.
VZNIK ČESKOSLOVENSKEJ REPUBLIKY 28.10.1918, ZALOŽENIE NOVÝCH SAMOSPRÁVNYCH ORGÁNOV OBCE, POSLOVENČENIE ŠKOLY.
ROZŠÍRENIE RÍMSKO-KATOLÍCKEHO KOSTOLA V ROKU 1926.
VZNIK ČESKOSLOVENSKEJ CIRKVI HUSITSKEJ V ROKU 1926 A POSTAVENIE ĎALŠIEHO KOSTOLA V OBCI V ROKU 1930.
SLOVENSKÉ NÁRODNÉ POVSTANIE 29.8. – 18.10.1944. Zoskok prvej paradesantnej skupiny na území býv. Československa. Veliteľstvo 6. taktickej skupiny sa nachádzalo v Liptovskej Osade.
OSLOBODENIE LIPTOVSKEJ OSADY 4. APRÍLA 1945.