Keď dieťa dostane od dospelých nejaký darček alebo sladkosť, tak ho obyčajne rodič upozorní na dobrý zvyk: „Ako povieš?“ A potom sa dieťa naučí za dar poďakovať.
To isté nám dnešným evanjeliom pripomína aj Pán Ježiš. My si vôbec nevieme predstaviť, čo to bola za nemoc, ktorá sa nazývala «lepra,» čiže, malomocenstvo. Ak človek zistil na svojom tele najprv malé biele škvrny, už tušil, že sa touto chorobou nakazil. Nech to bol človek chudobný alebo bohatý aj vysoko postavený, musel sa rozlúčiť s rodinou a utiahnuť sa buď na cintorín, alebo do jaskyne, kde boli podobne chorí.
Čítaj ďalej...
Na začiatku každej púte najmä vo Svätej zemi povzbudzujem svojich pútnikov asi takto: Prišli ste na tieto sväté miesta, aby ste sa povzbudili, aby ste sa tu modlili, aby ste na týchto miestach prosili na úmysly, s ktorými ste sem prišli, či už za seba alebo za niekoho, kto vás o modlitby prosil. Ale, nadovšetko proste za seba, a to za posilnenie vašej viery, lebo nikto z nás nemôže povedať, že už je tak veriaci, že o vieru prosiť nemusí. Musíme si uvedomiť, že viera je vzácny Boží dar, ale nie je hotová ako napríklad hodinky, ktoré máme na rukách, ale je živá vec a ja to prirovnám k muškátu, ktorý máme doma na okne a ktorý treba stále polievať.
Čítaj ďalej...
S každou skupinou už roky, keď prechádzam na Olivovej hore popri kostole Dominus flevit, vždy stretávam zhrbeného, o palicu podopierajúceho sa starého človeka, ktorý drží v ruke plastový pohár a ustavične opakuje dva anglické výrazy: „Prosím a dobrý deň.“ Keby ho človek nepoznal, tak ho ľutuje s tým, ako je ťažko postihnutý. Lenže, opak je pravda. Dvakrát som ho z jeho strany nečakane videl, že je to zdravý, telesne vyrovnaný a nie zhrbený človek. Ako náhle ma zbadal, hneď sa zhrbil a bol z neho žobrák. Aj u nás máme podobných hercov, ktorí žobrú pred kostolmi.
Čítaj ďalej...
Niekedy nám pán profesor na hodinách latinčiny napísal na tabuľu porekadlo, ktoré sme si odpísali a naučili naspamäť. Mnohé z nich si pamätám doteraz. Pri príprave tohto zamyslenia ma napadlo jedno z nich: Quidquid agis, prudenter agas et respice finem. Po slovensky znamená: Čokoľvek robíš, rob múdro a mysli na koniec.
Čítaj ďalej...
Je známe, že podobenstvo o Márnotratnom synovi je najkrajšie rozprávanie jednak v evanjeliách, ale aj celkovo vo svetovej literatúre. Evanjelista Lukáš je jediný z evanjelistov, ktorý sa vyznačuje podobenstvami o milosrdenstve Božom, a tak si vyslúžil titul Evanjelista milosrdenstva Božieho. Zo všetkých podobenstiev je toto najkrajšie a najmilšie preto, lebo na prvom mieste nie je tak dôležitý syn, ako jeho láskyplný odpúšťajúci otec.
Čítaj ďalej...
