Jedným z eremitórií, ktoré vznikali po páde tzv. Veľkomoravskej ríše a skončení misie s. Cyrila a Metóda, ktoré zakladali benediktíni na území celého Slovenska bolo aj eremitórium v strede Revúckej doliny na sútoku Lúžňanky, Korytničky a Revúčanky. Boli to tzv. Božie domčeky / 1288/ .
Chrámy, ktoré sa v eremitóriách budovali mali tzv. staré patronáty. Kostolík eremitória v Liptovskej Osade bol zasvätený sv. Jánovi Krstiteľovi. Eremitórium sa postupne rozrástlo na obec a činnosť eremitória prestala asi v priebehu 15. storočia.
Pôvodný drevený kostol stál v Liptovskej Osade už v roku 1646.
Koncom roku 1752 bola u nás zriadená samostatná farnosť a prvým osadským farárom sa stáva Jakub Svetnický.
Keďže drevený kostol už nevyhovoval potrebám veriacich, tak sa v roku 1756 prikročilo ku stavbe kostola z kameňa na mieste starého dreveného kostola. Stavba sa uskutočnila z rozhodnutia kráľovsko-uhorskej komory, ktorá bol patrónom kostola, ktorej vedenie bolo na hrade Likava a prevádzku konal kaštieľ sv. Žofie v Ružomberku. Kostol nebol vysvätený biskupom, ale požehnaný vicearcidiakonom Jánom Ivanovičom, farárom v Liptovskom Mikuláši 27.mája 1762. Kostol mal jednu loď, svätyňu, malú sakristiu a murovaný chór pre organ. Hlavný oltár vo svätyni mal v strede namaľovaný obraz patróna sv. Jána Krstiteľa, po oboch stranách sochy sv. Štefana a sv. Ladislava. Kostol mal ďalej bočný oltár zasvätený Sedembolestnej Panne Márii a sv. Krížu s drevenou sochou Sedembolestnej matky Božej so zosnulým Kristom a sochami sv. Františka a Antona Paduánskeho V kostole sa nachádzala kamenná krstiteľnica, drevená kazateľnica, dve spovedelnice , Boží hrob za hlavným oltárom a lavice z tvrdého dreva .
Vo veži kostola sú aj v súčasnosti tri zvony: prvý, najstarší a najmenší / 1638 – dar obce / zasvätený Najsvätejšej Trojici, druhý stredný z prvej polovice tohto storočia zasvätený sv. Jánovi Krstiteľovi a tretí, najväčší, z roku 1998, zasvätený sv. Štefanovi, na ktorý prispela aj obec Liptovská Osada.
V roku 1923 bol kostol rozšírený o neúplné bočné lode a teraz má podobu kríža. Starý barokový oltár bol nahradený neogotickým oltárom, v strede ktorého je drevená socha sv. Jána Krstiteľa a po obidvoch stranách sochy sv. Cyrila a Metóda . V roku 1938 pribudol oltár sv. Jozefa a oltár Panny Márie, nová spovedelnica, kazateľnica a nový organ /1927-1930/. V tomto čase sa zakúpil aj drevený kríž s rezbou Ukrižovaného Krista . Pôvodné predmety boli z kostola odstránené na neznáme miesto, ostali iba lavice.
Postupne do kostola pribúdali aj ďalšie sochy, obrazy, dlážka, krížová cesta a tiež pôvodnú bielu farbu stien nahradila farebná maľba / 1950/ . Podstatné udržiavacie, maliarske a reštaurátorské práce boli vykonávané od roku 1989 – elektrifikácia kostola, 1992 – ústredné kúrenie, nová maľovka, zreštaurovanie hlavného oltára, 1993 – obnova fasády, 1994 – nové vežové hodiny. V roku 1997 bola zhotovená nová drevená socha Panny Márie.
K cirkevným stavbám patrí budova farského úradu, budova bývalého konzumu, budova bývalej školy oproti fare, kaplnka Najsv. Trojice a sv. Jána Krstiteľa.
K farnosti Liptovská Osada patrí aj filiálka Korytnica s kostolíkom sv. Ondreja z roku 1860 s nadstavanou vežičkou a zvonom.
Cirkevné stavby a ich interiéry prešli počas histórie farnosti značným vývojom, podľahli istým premenám a patria k vzácnym pamiatkam obce a budú svedkom života nášho kresťanského spoločenstva a preto si zaslúžia úctu a ochranu.
/Čerpané z publikácie: J. Hagovský. E. Šípka, 2000. Farnosť Sv. Jána Krstiteľa v Liptovskej Osade, Námestovo. 2000. ISBN 80-968370-4-4/
