Dnes slávime slávnosť Zoslania Ducha Svätého, čiže Turíce. Spolu sa zamyslime nad otázkou: „Kto je Duch Svätý?“ Z katechizmu vieme, že Boh je len jeden, ale je v troch osobách, ako si to pripomenieme na budúcu nedeľu. Treťou božskou osobou je Duch Svätý. Túto pravdu vyznávame aj vo vyznaní viery. Dnešný človek si neraz povie, že chce mať na všetko rukolapný dôkaz. Chce sa o všetkom presvedčiť zmyslami. Ale ako sa presvedčiť, že Duch Svätý jestvuje, keď ho nevidíme? Vidíme vzduch, elektriku, rádiové vlny...? Pochybujeme, že jestvujú? Nie. Aj keď tieto skutočnosti nevidíme, nenahmatáme, predsa poznáme ich účinok. Ani Ducha Svätého nevidíme, ale poznáme jeho účinok.

Čítaj ďalej...

Každý z nás pozná príbeh zo života sv. Augustína, keď už bol biskupom, zároveň sa stal aj významným teológom. Napísal veľa teologických traktátov. Chcel rozumom vyriešiť aj tajomstvo Najsvätejšej Trojice. Stále špekuloval, ako je to možné. Jeden Boh, tri osoby a každá je boh. Tak čo, sú traja či jeden? Legenda hovorí, že keď sa prechádzal po pobreží mora, videl ako malý chlapec stále behá od vody k malej jamke v piesku. Do malých rúk naberal vodu z mora a nalieval ju do jamky. Augustín ho dlho pozoroval a po chvíli sa ho pýta:

Čítaj ďalej....

V duchu sa prenesme na vrchol Olivovej hory, kde stoja dva kostoly zasvätené tejto udalosti. Jeden evanjelický a druhý patrí Ruskej ortodoxnej cirkvi. V 4. storočí postavili tiež na Olivovej hore byzantskí kresťania malý, okrúhly kostolík, ktorý v roku 614 zničili Peržania. Po ich odchode kostolík obnovili a v 12. storočí ho križiaci prebudovali. Po odchode križiakov ho Saladín premenil na mešitu, ktorá moslimom slúži dodnes. Vo vnútri v strede je mramorový kameň, do ktorého sú otlačené šlapaje - vraj Ježišových nôh - keď odtiaľ vystupoval do neba.

Čítaj ďalej...

Každý z nás má skúsenosť, a preto vie, že rozlúčka s milovaným človekom je ťažká, a to najmä vtedy, ak je to rozlúčka na dlhú dobu. Je to preto, lebo odchádza milovaný človek. Vtedy sa nehanbíme ani za slzy, ktoré nám vypadnú z očí. Pán Ježiš sa v dnešnom evanjeliu lúči so svojimi apoštolmi takzvanou rozlúčkovou rečou. On bol apoštolmi milovaný, a preto ich nechce zarmútiť ani ich nechce nechať opustených, osamelých, a preto im hovorí, že: „Nenechám vás ako siroty. Poprosím Otca a dá vám iného Tešiteľa, aby zostal s vami naveky, a to Ducha Svätého.“

Čítaj ďalej...

Niekoľkokrát som mal možnosť s pútnikmi navštíviť Sicíliu a tam aj hlavné mesto Pelermo. Okrem iného som vždy slúžil svätú omšu v kostole u bratov kapucínov. V areáli tohto kostola je taká veľká zaujímavosť, na ktorú upozorňujem mojich pútnikov, že ak majú odvahu, nech si idú túto zaujímavosť pozrieť. Prečo odvahu? Lebo je to veľká a dlhá miestnosť, v ktorej sa nachádza viac ako dvesto obesených oblečených ľudských kostier, na ktoré je strašný pohľad. Niektorí z pútnikov majú odvahu a dokážu prejsť celou miestnosťou, no niektorí sa veľmi rýchlo vracajú na vzduch a veru aj so žalúdočnou reakciou. Tých najodvážnejších som sa potom pýtal na ich dojmy.

Čítaj ďalej...