Na začiatku každej púte najmä vo Svätej zemi povzbudzujem svojich pútnikov asi takto: Prišli ste na tieto sväté miesta, aby ste sa povzbudili, aby ste sa tu modlili, aby ste na týchto miestach prosili na úmysly, s ktorými ste sem prišli, či už za seba alebo za niekoho, kto vás o modlitby prosil. Ale, nadovšetko proste za seba, a to za posilnenie vašej viery, lebo nikto z nás nemôže povedať, že už je tak veriaci, že o vieru prosiť nemusí. Musíme si uvedomiť, že viera je vzácny Boží dar, ale nie je hotová ako napríklad hodinky, ktoré máme na rukách, ale je živá vec a ja to prirovnám k muškátu, ktorý máme doma na okne a ktorý treba stále polievať.