S každou skupinou už roky, keď prechádzam na Olivovej hore popri kostole Dominus flevit, vždy stretávam zhrbeného, o palicu podopierajúceho sa starého človeka, ktorý drží v ruke plastový pohár a ustavične opakuje dva anglické výrazy: „Prosím a dobrý deň.“ Keby ho človek nepoznal, tak ho ľutuje s tým, ako je ťažko postihnutý. Lenže, opak je pravda. Dvakrát som ho z jeho strany nečakane videl, že je to zdravý, telesne vyrovnaný a nie zhrbený človek. Ako náhle ma zbadal, hneď sa zhrbil a bol z neho žobrák. Aj u nás máme podobných hercov, ktorí žobrú pred kostolmi.