Stať, ktorú ste si buď prečítali, alebo vypočuli, hoci nie je dlhá, ale je bohatá na myšlienky, o ktorých by sme mohli dlho rozmýšľať. Mňa osobne najviac zaujalo napomenutie Pána Ježiša, aby sme si vyhodili brvno zo svojho oka a potom vybrali smietku z oka blížneho. Úprimne a pokorne si povedzme, že sa v tejto oblasti najviac prehrešujeme. Každý z nás je len človek, každý z nás má svoje chyby. Niekto väčšie, niekto menšie, a preto nikto z nás nie je na sto percent dokonalý. V každom človekovi je dajaká smietka. Niektorí ľudia však nevidia v sebe zlo.

Čítaj ďalej...

Táto stať, ktorú ste si vypočuli alebo prečítali, je pokračovanie takzvanej Horskej reči, ktorú Pán Ježiš kázal na už skôr spomenutom mieste pri jazere, kde ho počúvalo veľké množstvo ľudí. Táto reč musela na ľudí urobiť veľký dojem, lebo sa nikomu nechcelo od Ježiša vzdialiť.

Vtedy platila zásada – čo sa týka medziľudských vzťahov – „oko za oko, zub za zub.“ A tu poslucháči počuli úplne niečo iné. O Ježišovi hovorili, že ešte nikto pred nim tak nehovoril, ako hovoril on.

Čítaj ďalej...

Aj minulú nedeľu som na začiatku spomenul, že najkrajšie miesta na severe Svätej zeme sú miesta okolo Genezaretského jazera. Nad jazerom navštevujeme Kostol blahoslavenstiev, kde si pripomíname takzvanú Horskú reč Pána Ježiša, ktorú opísal evanjelista Matúš v 5. kapitole svojho evanjelia. Podľa historikov je toto miesto nie autentické s touto správou. Táto hora je miestom, kde sa chodil Pán Ježiš modliť aj celé noci. Keďže sa Talianom podarilo toto miesto kúpiť, tak tu na pamiatku blahoslavenstiev postavili kostol.

Čítaj ďalej...

Každý, kto bol vo Svätej zemi, mi dá za pravdu, že najkrajšie miesta sú v okolí Genezaretského jazera. Udalosť dnešného evanjelia sa odohrala pri Kafarnaume, kde bol prístav, do ktorého sa každé ráno vracali rybári po celonočnom rybolove. Rybolov bol možný len v noci, lebo ryby plávajú blízko pod hladinou. Cez deň sa ponárajú do hĺbky, preto loviť ryby cez deň nie je možné, čo skúsení rybári veľmi dobre vedeli.

Čítaj ďalej...

Tak, ako vlani, aj teraz opakujem a vyzdvihujem týmto zamyslením dôležitosť dnešného sviatku, ktorý je starý viac než 1600 rokov. V druhej polovici štvrtého storočia navštívila Svätú zem španielska pútnička Aethéria. Ona si počas púte na Blízkom východe robila poznámky a našťastie sa tento jej denník zachoval do dnešných čias. Je tam aj veľmi cenný dôkaz o slávnosti, ktorá sa odohrala v Jeruzaleme práve 2. februára. Tento sviatok nazývali po grécky Hypapanté tou Kyriou, čiže po slovensky sviatok „stretnutia Pánovho.“Aké stretnutie mal na mysli tento sviatok?

Čítaj ďalej...