Po fašiangových dňoch všetko akoby stíchlo a atmosféra začínajúceho pôstneho obdobia nás vedie k stíšeniu a zamysleniu. Námet na premýšľanie svätá Cirkev používa slová zo Svätého písma, ktoré znejú takto: „Pamätaj človeče, že prach si a na prach sa obrátiš“ (Gn 3,19). Vieme, čo sa stalo v raji, keď prví ľudia spáchali hriech a Boh ich vyhnal z raja za to, že svojou neposlušnosťou urazili nekonečnú Božiu dobrotu a odvrátili sa od Pána Boha. Vtedy zazneli tieto slová Adamovi. Na Kvetnú nedeľu sa vo všetkých kostoloch sveta svätia ratolesti, ktoré sa potom spália a s týmto popolom sa na Popolcovú stredu značia čelá veriacim prítomným na svätých omšiach.

Čítaj ďalej...

Každý z vás mi dá za pravdu, že občas nás život stavia pred úlohu niečo v domácnosti, v byte alebo na dome opraviť, obnoviť alebo zlepšiť. A niekedy treba urobiť aj generálnu opravu. Tak isto potrebuje opravu, obnovu, ba aj generálnu opravu náš duchovný život. Pôstne obdobie, ktoré sme začali Popolcovou stredou, je na to najvhodnejšie.
V dnešnom evanjeliu nám Pán Ježiš dáva nato najlepší podnet. Po krste v Jordáne odišiel neďaleko Jericha, kde sa za mestom utiahol do jednej z množstva jaskýň, aby sa tam štyridsať dní a nocí postil a modlil, a tak ostal v rozjímaní, vo vrúcnom osobnom spoločenstve s nebeským Otcom.

Čítaj ďalej...

Stať, ktorú ste si buď prečítali, alebo vypočuli, hoci nie je dlhá, ale je bohatá na myšlienky, o ktorých by sme mohli dlho rozmýšľať. Mňa osobne najviac zaujalo napomenutie Pána Ježiša, aby sme si vyhodili brvno zo svojho oka a potom vybrali smietku z oka blížneho. Úprimne a pokorne si povedzme, že sa v tejto oblasti najviac prehrešujeme. Každý z nás je len človek, každý z nás má svoje chyby. Niekto väčšie, niekto menšie, a preto nikto z nás nie je na sto percent dokonalý. V každom človekovi je dajaká smietka. Niektorí ľudia však nevidia v sebe zlo.

Čítaj ďalej...

Táto stať, ktorú ste si vypočuli alebo prečítali, je pokračovanie takzvanej Horskej reči, ktorú Pán Ježiš kázal na už skôr spomenutom mieste pri jazere, kde ho počúvalo veľké množstvo ľudí. Táto reč musela na ľudí urobiť veľký dojem, lebo sa nikomu nechcelo od Ježiša vzdialiť.

Vtedy platila zásada – čo sa týka medziľudských vzťahov – „oko za oko, zub za zub.“ A tu poslucháči počuli úplne niečo iné. O Ježišovi hovorili, že ešte nikto pred nim tak nehovoril, ako hovoril on.

Čítaj ďalej...

Aj minulú nedeľu som na začiatku spomenul, že najkrajšie miesta na severe Svätej zeme sú miesta okolo Genezaretského jazera. Nad jazerom navštevujeme Kostol blahoslavenstiev, kde si pripomíname takzvanú Horskú reč Pána Ježiša, ktorú opísal evanjelista Matúš v 5. kapitole svojho evanjelia. Podľa historikov je toto miesto nie autentické s touto správou. Táto hora je miestom, kde sa chodil Pán Ježiš modliť aj celé noci. Keďže sa Talianom podarilo toto miesto kúpiť, tak tu na pamiatku blahoslavenstiev postavili kostol.

Čítaj ďalej...