Dnešná nedeľa je už tretia v poradí, ktorá nám dáva možnosť zamyslieť sa nad úžasnou hodnotou Eucharistie, ktorú Pán Ježiš predpovedal v kafarnaumskej synagóge. Všimnime si, ako nadšene hovorí Ježiš o účinku a význame Eucharistie.
Pokúsim sa zamyslieť sa nad jeho troma vetami:
Prvá: „Kto je moje telo a pije moju krv, ostáva vo mne a je v ňom.“
Druhá: „Ako mňa poslal živý Otec a ja žijem z Otca, aj ten, kto mňa je, žije zo mňa.“
A tretia: „Kto je tento chlieb, bude žiť naveky.“
Čítaj ďalej...
Aj túto nedeľu máme možnosť zamyslieť sa nad časťou eucharistickej reči Pána Ježiša, ktorú povedal v synagóge v Kafarnaume. Ako vieme z predchádzajúcej nedele, bolo to potom ako zástupy ľudí, ktorí boli zázračným spôsobom nasýtení pri Tabghe, vyhľadali Ježiša v Kafarnaume. Vyhľadali ho preto, lebo si naplnili žalúdky a nie preto, aby uverili v Ježiša, že on je ten Mesiáš, ktorého poslal nebeský Otec. Veriť v neho znamená vstúpiť do dôverného vzťahu s Ježišom, teda do takého, aký je jeho vzťah s Otcom.
Čítaj ďalej...
Minulú nedeľu sme sa zamýšľali nad začiatkom šiestej kapitoly Jánovho evanjelia, kedy Pán Ježiš rozmnožil 5 chlebov a 2 ryby. Evanjelista Ján ako očitý svedok napísal, že keď ľudia videli, aké znamenie urobil, hovorili: „Toto je naozaj ten prorok, ktorý má prísť na svet. Ale keď Ježiš spoznal, že chcú prísť, zmocniť sa ho a urobiť ho kráľom, znova sa utiahol na vrch celkom sám“ (Jn 6, 14-15).
Čítaj ďalej...
Počas týchto nasledujúcich piatich nedieľ nám svätá Cirkev bude dávať možnosť rozjímať šiestu kapitolu Jánovho evanjelia, ktorú nazývam eucharistickou kapitolou. Je to najdlhšia kapitola v Novom zákone. Udalosť, ktorá sa spomína v dnešnej časti evanjelia, sa odohrala pri severnom brehu Genezaretského jazera na mieste, ktoré sa dnes nazýva Tabgha, čiže po arabsky Prameň. V minulosti sa toto miesto nazývalo Heptapegon, čo po grécky znamená Sedem prameňov. Pán Ježiš na prvom mieste schválne vybral na svoje hlásanie evanjelia toto miesto, lebo tam bola voda, ktorá je vo Svätej zemi veľkou vzácnosťou.
Čítaj ďalej...
Nestáva sa, že biskup pošle kňaza pôsobiť do farnosti, odkiaľ pochádza. Keď som po vysviacke dostal dekrét za kaplána do Detvy, tak ma niektorí spolubratia – dá sa povedať – ľutovali, že to nebude dobré, lebo som pochádzal zo susednej farnosti a citovali mi práve slová dnešného evanjelia. V mojom prípade to bolo práve naopak, lebo som tam bol kaplánom päť rokov a na Detvu mám tie najkrajšie kňazské spomienky.
Čítaj ďalej...