Milo si spomínam na mnohé autobusové pútnické zájazdy do rôznych známych pútnických miest. Čo vždy bolo pre mňa zaujímavé a úsmevné je to, že len čo sa autobus pohol, o niekoľko minút som zo zadnej časti počul šuchot papierov a vzápätí som cítil vôňu rezňov. Pútnici sa na cestu posilňovali jedlom. Napadlo mi to preto, že človek je vo svojom živote ustavičný pútnik. Od svojho narodenia až po posledný výdych putuje po tomto svete a na toto putovanie potrebuje pokrm, aby mohol dosiahnuť svoj cieľ.