Štefan Vaverčák (1900 – 1976) - Ako odvaha a láska porazila strach a zlo - Dejepisná olympiáda, kategória A - Matej Hudec
História obce je známa od obdobia Veľkej Moravy. Osídlenie územia obce v historickej dobe po páde Veľkomoravskej ríše a skončení misie sv. Cyrila a Metoda bolo viazané na christianizáciu územia benediktínmi. Benediktíni vytvorili na celom území Slovenska pozdĺž hlavných ciest na odľahlých miestach sústavu pustovní (eremitórií). Eremitóriá vznikali na takmer neprístupných miestach. Jedným z nich bolo v tejto lokalite aj eremitórium v strede Revúckej doliny, na sútoku riek Lúžňanka, Korytnička a Revúčanka. Obec Liptovská Osada sa postupne vyvinula z tohto benediktínskeho eremitória, ktoré vzniklo na prelome 11. a 12. storočia. Prvá písomná zmienka o obci sa datuje z roku 1288. Ďalšia písomná zmienka, týkajúca sa s určitosťou územia dnešnej Liptovskej Osady je v listine Karola I. z roku 1340, ktorou rozšíril privilégiá udelené Ružomberku v roku 1318. Ťažba dreva a salašníctvo dlhodobo sezónne zaľudňovali územie Liptovskej Osady. Od polovice 16. storočia tu dominuje lesníctvo - ide o intenzívne využívanie bohatstva drevnej suroviny banskobystrickou kráľovskou komorou a salašníctvo likavského panstva príp. mesta Ružomberok. Obyvatelia sa živili poľnohospodárstvom a lesníctvom. Popri práci na poli sa ženy venovali tkáčstvu, vyšívaniu odevov a pradeniu.
V polovici 17. storočia tu došlo k veľkej kolonizačnej akcii, keď držitelia likavského panstva založili Novú Osadu. Osada v tom čase po cirkevnej stránke organizácie patrila k Ružomberku. Ostala ňou až do roku 1752, keď sa osamostatnila s filiálkami Revúce a Lúžna. V roku vzniku samostatnej farnosti došlo aj k obnove, resp. novostavbe dreveného kostolíka sv. Jána Krstiteľa, ktorý krátko nato nahradil nový murovaný kostol s tým istým patrocíniom.
Obec sa stala významným dopravným uzlom. V 18. storočí sa v osade zriadila stála poštová stanica južnej trasy a po roku 1813 k nej pribudla i dostavníková doprava. Na konci 19. storočia sa v súvislosti s nedostatkom pôdy a prostriedkov obživy začalo šíriť vysťahovalectvo do Kanady, USA a západnej Európy.
V roku 1908 bola postavená úzkokoľajová železnica Ružomberok - Liptovská Osada - Korytnica, ktorá umožnila obyvateľom využiť pracovné príležitosti v Ružomberku. Táto železnica zároveň zabezpečovala i nákladnú dopravu, kde nahradila dopravu drevnej hmoty vodnou cestou po Revúcej. Železnica fungovala do roku 1974, kedy bola zrušená.
|
Prehľad historických udalostí v dejinách našej obce
-
PRVÉ SÍDELNÉ JEDNOTKY NA ÚZEMÍ SÚČASNEJ OBCE PRI SÚTOKU LÚŽŇANKY A REVÚČANKY , ktoré pravdepodobne vznikli v dôsledku starej severojužnej trasy Revúckou dolinou v 9. – 11. storočí. Obyvatelia týchto sídelných jednotiek začali postupne klčovať lesy a obrábať pôdu.
-
ZALOŽENIE BENEDIKTÍNSKEJ PUSTOVNE ( EREMITÓRIA ) s kostolíkom o rozmeroch 5 x 6 m zasvätenom sv. Jánovi Krstiteľovi, patrónovi pustovníkov asi už v časoch Veľkomoravskej ríše, keď k nám prišli benediktíni a v dôsledku činnosti kláštora v Nitre zakladali po území Slovenska osamelé pustovne. Prácou mnísi rozšírili obrábanie pôdy, v lokalite Rybár založili rybník s chovom rýb, začali s chovom oviec na holinách a postupne zväčšili počet pracovných síl. V písomnostiach sa usadlosť spomína až v roku 1288 ako osada GOTHAL ( božie domčeky ) a vo výsadnej listine mesta Ružomberok dňa 14.11.1340 V ROKU 1360 SA SPOMÍNA V LISTINE LIKAVSKÉHO PANSTVA TZV. NOVÁ OSADA. Pravdepodobne z tohto obdobia pochádza meno našej obce. ZÁNIK EREMITÓRIA: ASI KONCOM 16. A ZAČIATKOM 17. STOROČIA. EREMITÓRIUM SI OSVOJIL ZEMAN RAKOVSKÝ, ktorý vo svojich spisoch aj osadu spomína. V tomto období tu mal lúky, 5 sadov, mlyn a 22 poddaných, ktorým prepísal poddanské dávky.
-
ROZVOJ LIPTOVSKEJ OSADY DO PODDANSKEJ OBCE VIEDOL K POSTAVENIU NOVÉHO DREVENÉHO KOSTOLA SPOMÍNANÉHO UŽ V ROKU 1646.
-
ZALOŽENIE STANICE CISÁRSKO - KRÁĽOVSKEJ POŠTY ZAČIATKOM 18. STOROČIA. VZNIK SÚČASNÉHO ERBU OBCE S DOSTAVNÍKOM A ŠTVORZÁPRAHOM. Vyklčovanie pôvodného lesa na Poštárke . Na takto vzniknutej lúke sa vyrábalo seno pre poštové kone. / Odtiaľto pravdepodobne názov ulice Poštárka /.
-
ZALOŽENIE SAMOSTATNEJ FARNOSTI, KU KTOREJ PATRILA AJ LÚŽNA ( spomínaná prvýkrát v roku 1680, keď do nej prisťahoval I. Tökoly goralov z Oravského Veselého ) A REVÚCE . POSTAVENIE NOVÉHO, MUROVANÉHO, KOSTOLA.
-
ZRUŠENIE PODDANSTVA V ROKU 1848. OBYVATELIA SA STALI MAJITEĽMI PODY, KTORÚ PREDTÝM AKO PODDANÍ UŽÍVALI. Celá obec bola v tom čase vybudovaná z dreva, okrem kostola , fary, budovy lesnej správy / ktorá dodnes stojí pri „konzume“/ a stanice CISÁRSKO – KRÁĽOVSKEJ POŠTY / bývalý Čunderlíkovský dom /. PRVÉ ODCHODY OBYVATEĽOV OBCE ZA PRÁCOU DO AMERIKY A VYSŤAHOVALECKÉ ODCHODY OBČANOV KONCOM 19. STOROČIA. Po návratoch vznikajú prvé murované domy / Koreňovský ( od Bosých ), Šípkovský, a niektoré ďalšie.
-
VZNIK ČESKOSLOVENSKEJ REPUBLIKY 28.10.1918, ZALOŽENIE NOVÝCH SAMOSPRÁVNYCH ORGÁNOV OBCE, POSLOVENČENIE ŠKOLY.
-
ROZŠÍRENIE RÍMSKO-KATOLÍCKEHO KOSTOLA V ROKU 1926. VZNIK ČESKOSLOVENSKEJ CIRKVI HUSITSKEJ V ROKU 1926 A POSTAVENIE ĎALŠIEHO KOSTOLA V OBCI V ROKU 1930.
-
SLOVENSKÉ NÁRODNÉ POVSTANIE 29.8. – 18.10.1944. Zoskok prvej paradesantnej skupiny na území býv. Československa. Veliteľstvo 6. taktickej skupiny sa nachádzalo v Liptovskej Osade.
-
OSLOBODENIE LIPTOVSKEJ OSADY 4. APRÍLA 1945.
|
Z histórie Liptovskej Osady, ležiacej pod horským prechodom Donovaly na severnej strane Nízkych Tatier, sú známe tri pečatidlá, všetky zvýrazňovali skutočnosť, že v obci bola od 18. storoťia stanica dostavníkovej pošty. Najstaršie pečatidlo je okrúhle, jeho kruhopis znieSIG(illum).PO(sseddionis).OSZADA.A(d)LIKAVA, teda volne preložené: "pečať obce Osada patriacej k Likave". Z kruhopisu vidno, že obec bola súčasťou Likavského panstva. V strede pečatného poľa je zobrazený štvorzáprah koní ťahajúcich voz, pričom za zadným párom stojí pohonič vo vysokom klobúku a bičom poháňa kone. Kresba je doplnená letopočtom 1801. V priebehu 19. storočia si obec dala vyhotoviť ďalšie dve pečatidlá, roku 1807 ešte s latinským a v druhej polovici 19. storočia už s maďarským kruhopisom. Pečatné symboly zobrazovali v podstate ten istý motív, no pohonič už nestál za koňmi, ale sedel na voze - teraz už na dostavníku. Obec pri tvorbe svojho erbu rešpektovala podobu svojho najstaršieho symbolu, ktorý je celkom jedinečný, a to i v celoslovenskom kontexte.
Erb obce Liptovská Osada, vychádzajúci z historickej predlohy, má túto podobu: v červenom štíte po striebornom pruhu cesty cválajúci štvorzáprah strieborných koní v zlatej zbroji, ťahajúci zlatý voz, za druhým párom stojaci striebroodetý pohonič v zlatom klobúku, vo zdvihnutej pravici so zlatým krátkym bičiskom, z ktorého splýva strieborný, ľavošikmo sklonený zvlnený bič.
Symboly Liptovskej Osady sú zapísané v Heraldickom registri SR pod signatúrou L-48/2000
Text: PhDr. Ladislav Vrteľ
Ilustrácie: PhDr. Ladislav Vrteľ a akad.mal. Dragica Vrteľová
Rímsko-katolícky kostol sv. Jána Krstiteľa
Pôvodný drevený kostol stál v Liptovskej Osade už v r. 1646. Keďže kapacitne nevyhovoval potrebám farnosti, v r. 1756 sa začala v obci stavba kamenného kostola, ktorá trvala do r. 1762. Kostol ostal v pôvodnej podobe do r. 1923, kedy bol rozšírený o bočné lode. Rímsko-katolícky kostol je zasvätený sv. Jánovi Krstiteľovi (kostol je vedený ako „pamätihodnosť obce“). Kostol je kapacitne a technicky vyhovujúci.
Z cirkevno-správneho hľadiska obec Liptovská Osada tvorí Rímsko-katolícku farnosť sv. Jána Krstiteľa.
|
Kostol čs. cirkvi husitskej
Pseudogotický jednoloďový kostol s bočnými arkádami a novou farou.
Ako dôsledok konfliktu vtedajšieho r. k. farára s diecéznym biskupom sa oddelila časť obyvateľstva v Liptovskej Osade od r. k. cirkvi a prešla so svojím kňazom k čs. cirkvi husitskej. Na základe tohto bol čs. štátom vybudovaný v r. 1930 kostol pre čs. husitskú cirkev. Malá časť obecnej komunity ostala v tejto cirkvi do r. 1939, kedy bola oficiálne rozpustená.
Kostol je raritou v celom regióne. Je jediným kostolom husitskej cirkvi na Slovensku.
Jeho technický stav je však nevyhovujúci, má ošumelý vzhľad a momentálne nemá žiadne využitie. Po vzájomnej dohode s predstaviteľmi čs. husitskej cirkvi (v Bratislave) by objekt mohol prejsť pod správu obce. Bolo by potrebné, aby prešiel kompletnou rekonštrukciou.
Kostol ako ojedinelá stavba v regióne, ba i na Slovensku, by mohol pritiahnuť návštevníkov do obce. Môže sa tu zriadiť napr. múzeum sakrálneho (insitného) umenia, galéria, vďaka dobrej akustike sa môžu organizovať koncerty, výstavy a pod.
Čs. cirkev husitská má podmienku dôstojného zachovania účelu tohto objektu.
|
Kostolík sv. Ondreja v Korytnici
Kostolík z r. 1860 je jednoduchou stavbou s nadstavanou vežičkou a zvonom. Oltárny obraz znázorňuje sv. Ondreja. Kostolík sa ešte v súčasnosti využíva na bohoslužby. Technický stav tohto objektu je nevyhovujúci a tiež je nutná jeho rekonštrukcia.
|
|
Na spoločenskom a kultúrnom vývoji obce a (v niektorých prípadoch aj Slovenska) sa podieľali niektorí pôvodní obyvatelia a istý čas aj iní, prechodne u nás bývajúci obyvatelia. Každému z nich, ich životu a prínosu pre spoločnosť boli venované samostatné stránky v publikácii KTO JE KTO V LIPTOVSKEJ OSADE, vydanej Obecným úradom v Liptovskej Osade.
Ide o tieto osobnosti:
Ferdinand Beňuška a jeho rodina |
Ondrej Blaho |
MUDr. Milan Buroš, CSc |
Jozef Cehuľa |
Vincent Čunderlík |
MUDr. Konštantín Čaščevoj |
Vincent Haluška a jeho rodina |
Mária Hancková |
MUDr. František Hoffman |
Peter Janičina |
Alojz Jánsky |
MUDr. Peter Jarolín |
Ing. Metod Jozefko |
Prof. Ing. Ján Kavan, CSc |
Kňazi liptovsko-osadskej farnosti |
Václav Koch |
Mjr. Metod Koreň |
Ing. Albín Koreň |
ThDr. Štefan Koštial |
Valér Kováč |
Jozef Kušinský |
Ján Málik |
Marta Longauerová (Myrta) a jej rodina |
riaditeľky Materskej školy |
bratia Maříkovci |
Ján Matťašovský |
MUDr. Jouzef Matis |
MUDr. Viera Matisová, r. Daubnerová |
Ondrej Milovič |
Štefan Mišata |
MUDr. Jozef Ormay |
naše staré matere |
Doc. RSDr. Štefan Paluda, CSc |
funkcionári Poľnohospodárskeho družstva v L. Osade |
Ing. arch. Bohuslav Pernecký |
Matej Puček |
Prof. RNDr. Emil Rajčan |
DrSc, Emanuel Schubert |
Prof. PaedDr. Jozef Schubert, SCs |
starostovia obce |
Albín Svajčiak |
Mgr. Margita Svajčiaková |
Jakub Svetnický |
Doc. RNDr. Emil Šípka, CSc |
Juraj Štolz a Jolana Štolzová r. Ilenčíková |
MUDr. Karol Siklóssy |
manželia Švidroňovci |
MUDr. Vladimír Trvalec |
Ing. Stanislav Ulík |
Rastislav Jozef Uhlár |
Ján Klubica |
Ján Švitko |
Cyril Ťupek |
Jozef Rajčan |
Jaroslav Kram |
Ing. Felix Vanovčan |
osadské základné školstvo a jeho riaditelia |
Obec Liptovská Osada sa nachádza v Žilinskom samosprávnom kraji, v okrese Ružomberok. Je súčasťou regiónu Dolného Liptova a z hľadiska kategorizácie územno-štatistickej jednotky EUROSTAT vystupuje ako úroveň NUTS V. Od okresného mesta Ružomberok je vzdialená 16 km, od krajského mesta Žilina 88 km.
Obec sa rozprestiera na ploche 50,6 km2, v údolí medzi pohorím Nízke Tatry a Veľká Fatra. Stred obce má nadmorskú výšku 609 m. n. m., kataster leží v rozpätí 580-1 612 m. n. m. Územie obce patrí do klimaticky mierne chladnej oblasti. Najteplejším mesiacom v roku je júl, s priemernými teplotami 12-16 ºC a najchladnejším je január s teplotami v priemere 4-6 ºC.
Obec leží v peknom atraktívnom prostredí, obkolesená zachovalou prírodou. Územie celej obce má horský charakter, v blízkosti sa nachádzajú Národné parky Nízke Tatry a Veľká Fatra. Do katastra obce patria i blízke kúpele Korytnica (5 km) s aktívnymi prameňmi minerálnych vôd. Hydrologickú sieť v katastri tvoria riečky Korytnica, Revúca a Lúžňanka. Katastrálne územie má pretiahnutý tvar v smere sever - juh, s rozšírením na severo-severozápadnom a juho-juhovýchodnom konci.
Najbližšími susedmi obce sú okresné mesto Ružomberok (16 km) a obce Liptovské Revúce (7 km) a Liptovská Lúžna (3 km).
Hustota obyvateľstva je 32 obyvateľov/km2.
Súčasťou Liptovskej Osady je aj Korytnica, ešte donedávna známa ako navštevované kúpeľné miesto.
Korytnica sa nachádza v Národnom parku Nízke Tatry 850 metrov nad morom a je výborným turistickým miestom na relax a oddych. Turisti na svojej prechádzke môžu zároveň ochutnať liečivú minerálnu vodu.
Podnebie je podhorského až horského charakteru a je mierne tonizujúce a stimulujúce. Priemerná ročná teplota je 5,2 °C (v januári -5,8 °C , v júli 15 °C ). Ročný úhrn zrážok je vyše 1100 mm. Sneh vydrží priemerne 107 dní.
Pramene sa využívali už v 16.-17. storočí, okrem miestneho obyvateľstva ich využívala nižšia šľachta či Likavskí úradníci. Roku 1768 podal prefekt Anton Pongrác návrh kráľovskej komore na odborný výskum liečivej sily korytnických prameňov, o 14 rokov neskôr bol podaný oficiálny návrh na využívanie ich liečivých vlastností.
Už v polovici 19. storočia sa minerálna voda plnila do fliaš a predávala po celom západnom Slovensku, ale aj vo Viedni a v Pešti, okrem toho sa samozrejme využívala na kúpeľne účely. Minister vnútra zadovažoval korytnickú vodu aj pre potreby najvyššieho kráľovského dvora. Začiatkom 20. storočia sa záujem o vodu z Korytnice ešte zvýšil, dala sa kúpiť v lekárňach na celom Slovensku a začala sa exportovať do USA, rozmach zabrzdila až vojna a jej následky. Prvýkrát kvalitu korytnickej minerálnej vody oficiálne ocenili v roku 1873 na svetovej výstave vo Viedni (dve zlaté a jedna strieborná medaila), ďalšie medaily získala v talianskom Trieste, v Budapešti a v roku 1904 ako jediná európska minerálna voda na svetovej výstave v USA Saint Louis. V kúpeľoch sa vystriedali viacerí majitelia, roku 1939 sa stali vlastníctvom štátu, ktorý ich prenajal Ústrednej sociálnej poisťovni v Bratislave. V roku 1995 boli kúpele sprivatizované spoločnosťou FLK, a.s. V súčasnosti kúpeľné domy vlastní súkromná osoba, ktorá ich neprevádzkuje.
Vlastníkom plniarne minerálnych vôd bola spoločnosť EURO-MINERÁL, a.s., ktorá roku 2002 investovala do jej modernizácie. Moderná linka umožňuje plnenie minerálnej vody do sklenených aj do tzv. PET fliaš.( www.korytnica.eu ). V súčasnosti plničku minerálnej vody prevádzkuje firma AMOS-SERVICE s.r.o 034 75 Korytnica, č 669. Uvedená spoločnosť vlastní aj päť minerálnych prameňov, ktoré zrekonštruovala. Vodu si z nich môže nabrať v ľubovoľnom množstve a bezplatne. V Korytnici sa nachádza penzión Svätopluk, ktorý takisto vlastní firma AMOS SERVICE s.r.o. Otvorili ho 11. júna 2016. Poskytuje reštauračné služby, má približne 50 postelí a k dispozícii sú taktiež prístelky. V reštaurácii si môžete pochutnať najmä na grilovanom prasiatku, jahniatku, kurčatách, ale aj pizze.
Záujemcovia si môžu zakúpiť v reštaurácii taktiež rodinné balenia minerálnej vody Korytnica –ochutenej a neochutenej.
Do Korytnice vedú dve cyklotrasy, ktoré spájajú horské stredisko Donovaly a mesto Ružomberok. Cyklotrasa Donovaly – Korytnica: Začiatok cyklotrasy je na veľkom parkovisku v strede horského strediska Donovaly. Dreveným mostom prejdeme ponad hlavnú cestu a pokračujeme po zelenej značke k rázcestiu cyklotrás Polianka – Bully. Tam odbočíme doľava a pokračujeme po zelenej cyklotrase č. 5457 smerom na Korytnicu (15 km) cez osadu Polianka. Za osadou Polianka odbočíme doľava do lesa, obídeme závoru a stúpame asi 500 metrov. Lesom pokračujeme až na križovatku lesných ciest, kde podľa cyklosmerovníka odbočíme doľava smerom na Korytnicu (11,2 km) a pokračujeme lesom po zelenej cykloznačke. Príroda v týchto miestach je naozaj krásna, cyklotrasa prechádza aj cez prírodnú rezerváciu Štrosy, kde sa nachádzajú unikátne skalné sutiny. Keď vyjdeme z lesa, pokračujeme rovno po lúke a čaká nás nás stúpanie na vrch Kečka (1225 m.n.m.). V týchto miestach musíme bicykel chvíľu aj tlačiť. Odmenou nám bude nádherný panoramatický výhľad na okolie. Ďalej pokračujeme smerom na Kozí chrbát. Pred stúpaním na Kozí chrbát, pri cyklosmerovníku, odbočíme doľava a pokračujeme po zelenej cyklotrase úzkym chodníkom cez les prírodnou rezerváciou Kozí chrbát až do Hiadeľského sedla. Odtiaľ už len klesáme po širokej lesnej ceste cca 6 km až do Korytnice.
Cyklotrasa Ružomberok – Korytnica: Trasa vedie z Ružomberka od obchodného domu Billa smerom von z mesta na Banskú Bystricu. Všade je patrične značená. Mimo centra mesta Ružomberok pôjdu cyklisti po povrchu bývalej železničnej trate Korytničky. Zostal z nej len násyp a na trase sa nachádzajú aj železničné mosty. Cesta z Ružomberka do Korytnice je dlhá vyše 23 km. Vedie takmer po rovine. Pri prídhode do Korytnice od jej dopravného označenia sa vydáte po ceste, ktorá vás dovedie až k penzionu Svätoplu, ktorý je otvorený nepretržite.
Korytnické minerálne pramene sú svojím zložením podobné známym žriedlam Vichy vo Francúzsku, Bath v Anglicku a Monte Catini v Taliansku. Liečivými účinkami sa veľmi podobajú karlovarským prameňom. Vápnik (Calcium) 584,5 mg/l. podporuje vstrebávanie železa, pomáha proti nespavosti, spevňuje kosti a chrup, zlepšuje činnosť nervovej sústavy. Spolu s horčíkom pôsobí ako protistresový účinok. Nedostatok tohto prvku sa prejavuje zvýšeným krvným tlakom a poruchami srdcovocievneho systému. Nedostatok vápnika zapríčiňuje úbytok kostnej hmoty - osteoporózu. Horčík (Magnesium) 163,2 mg/l . KORYTNIČKA
V roku 1908 tu bola postavená úzkokoľajová železnica Ružomberok-Liptovská Osada- Korytnica, ktorá umožňovala využiť obyvateľom pracovné príležitosti v Ružomberku, zabezpečovala aj nákladnú dopravu ako náhrada vodnej cesty po Revúcej, či zvážala kúpeľných hostí. Táto železnica, nazývaná Korytnička alebo Korýtko bola žiaľ, v roku 1974 zrušená, z dôvodu náhrady autobusovou a nákladnou dopravou.
Sviatosť krstu
Krst - je prvou sviatosťou, bránou, ktorá nám otvára prístup k ostatným sviatostiam. Krst je sviatosťou znovuzrodenia z vody a Ducha Svätého.
Ustanovenie a obrad krstu
Krst ustanovil Ježiš Kristus, keď zveruje apoštolom misijné poslanie s cieľom krstiť: " Choďte teda, učte všetky národy a krstite ich v mene Otca, i Syna i Ducha Svätého " (Mt 28. 19-20).
Krst sa udeľuje liatím vody, alebo ponorením do vody a pri krste sú vyslovené slová : " XY, ja ťa krstím v mene Otca i Syna i Ducha Svätého. "
V krste dostávame od Boha nasledovné milosti – dary:
-
stávame sa božími deťmi
-
zmýva sa nám z duše dedičný hriech
-
zmývajú sa nám všetky ostatné hriechy
-
stávame sa súčasťou Cirkvi – Kristovho tajomného tela
Krst môže udeliť biskup, kňaz a diakon, v nebezpečenstve života každý človek.
Krst môže prijať len človek, ktorý ešte nebol pokrstený.
Krst dieťaťa:
Pokyny pre rodičov a krstných rodičov
Pri prihlasovaní dieťaťa na krst rodičia predložia rodný list dieťaťa a potvrdenie o cirkevnom sobáši.
Krstní rodičia predložia svedectvo o krste, ak neboli pokrstený v našej farnosti.
Náuky sa konajú podľa dohody v kancelárii farského úradu.
Každý pokrstený má mať podľa možností krstného rodiča, ktorého úlohou je: pomáhať pokrstenému žiť podľa kresťanskej viery.
Podľa Kódexu kánonického práva musí krstný rodič spĺňať podmienky: (porov.kán.874) :
-
aby dovŕšil šestnásty rok života
-
aby bol katolík, ktorý už prijal sviatosť birmovania a najsvätejšiu Eucharistiu, a viedol život primeraný viere a úlohe, ktorú má prijať
-
aby nebol postihnutý nijakým kánonickým trestom
-
aby nebol otcom alebo matkou krstenca
-
pokrstený, ktorý patrí do nekatolíckej ekleziálnej spoločnosti, sa má pripustiť jedine spolu s katolíckym krstným rodičom, a to iba ako svedok krstu
K sviatosti zmierenia pristúpia rodičia a krstní rodičia v priebehu týždňa.
Krst je potrebné nahlásiť najneskôr týždeň pred požadovaným termínom.
Krst sa udeľuje v nedeľu pri sv. omši vo farskom kostole v Liptovskej Osade alebo podľa dohody.
Krstná náuka býva po dohode s kňazom.
Pre dieťa je potrebné zabezpečiť bielu košieľku s vyšitým menom (prípadne aj priezviskom) a dátumom krstu a krstnú sviecu.
Sviatosť birmovania
"A spočinie na ňom duch Pánov: duch múdrosti a rozumu, duch rady a sily, duch poznania a bohabojnosti; a naplní ho bázeň pred Pánom." (Iz 11:2-3)
Birmovanci:
Ak chcem niečo milovať, musím to poznať. Tak, čo treba vedieť?
1. základné modlitby
2. hľadať vo Svätom písme
3. poznať odpovede na otázky, ktoré budeme preberať na stretnutiach
4. poznať priebeh udeľovania sviatosti birmovania a dary Ducha Svätého
5. s každým birmovacom osobný rozhovor
6. duchovne sa pripraviť na prijatie Ducha Svätého (sv. spoveď, modlitba..)
7. poznať životopis svätca, ktorého birmovné meno si birmovanec vybral
Dary Ducha Svätého
1. Dar múdrosti:
Duch Svätý nám pomáha, aby sme v Bohu videli najvyššie dobro a svoje šťastie. Človek, ktorý nemá alebo nepoužíva dar múdrosti, často zamieňa stvorenie so Stvoriteľom, svoj cieľ vidí v stvorených veciach a od nich očakáva blaženosť. Človek, ktorý má a používa dar múdrosti, posudzuje všetko spod zorného uhla večnosti a jasne chápe, že aj zlé veci v živote (neúspech, utrpenie atď.), ak ich znášame z lásky k Bohu, nám môžu poslúžiť pre budúce šťastie v nebi.
2. Dar rozumu:
Ním chápeme zmysel života a vieme rozoznať dobro od zla. Otvára nám pravý zmysel Svätého písma a liturgických obradov. Umožňuje nám pochopiť kto je Ježiš a čo pre nás urobil. Dar rozumu spôsobuje, že aj tí najjednoduchší ľudia (dokonca i deti) dokážu chápať Božie pravdy.
3. Dar nábožnosti:
Nám pomáha žiť v priateľstve s Pánom Bohom. Vzbudzuje v nás túžbu po modlitbe ako aj úctu a dôveru k Bohu.
4. Dar rady:
Pomáha nám nájsť správne riešenie svojich i cudzích problémov. Často stojíme pred dilemou, ako sa rozhodnúť. Vďaka daru rady, ktorý nám udeľuje Duch Svätý, nemusíme ľutovať svoje rozhodnutia.
5. Dar bázne voči Bohu:
Vedie nás k tomu, aby sme pokorne a s úctou prijímali Božiu vôľu. Vďaka tomuto daru si dokážeme uvedomiť ohavnosť hriechu ako aj Boží majestát. Máme strach z toho, že by sme sa mohli od Boha navždy odlúčiť.
6. Dar sily:
Pomáha nám žiť podľa našej viery aj napriek ťažkostiam. Umožňuje nám hrdinské činy. Dáva nám odvahu postaviť sa zoči-voči našim nepriateľom a nepriateľom Boha.
7. Dar poznania (vedomosti):
Pomocou tohoto daru hľadáme a prijímame pravdu. Tento dar viac pôsobí na srdce než na rozum. Ním poznávame (zakusujeme) Božiu lásku, presviedčame sa o nej. Človek, obdarený darom poznania má osobitnú schopnosť poznávať a konať, čo slúži na Božiu slávu, na spásu seba i blížneho.
Rodičia a farské spoločenstvo:
Aj pre rodičov, birmovných rodičov a celé farské spoločenstvo je tu úloha: prosiť za našich birmovancov, aby prijali Ducha Svätého s otvoreným srdcom.
Sviatosť zmierenia
Celá účinnosť pokánia je v tom, že nám navracia Božiu milosť a spája nás s Bohom v dokonalom priateľstve. Cieľom a účinkom tejto sviatosti je teda zmierenie s Bohom. U tých, čo prijímajú sviatosť pokánia so skrúšeným srdcom a s nábožnosťou, zvyčajne zavládne pokoj a spokojnosť svedomia spolu so silnou duchovnou útechou. Sviatosť zmierenia s Bohom spôsobuje totiž pravé duchovné vzkriesenie, prinavracia dôstojnosť a dobrá života Božích detí, z ktorých najvzácnejším je priateľstvo s Bohom (KKC, č. 1468).
Pomazanie chorých
Pán Ježiš Kristus, lekár našich duší i našich tiel, ktorý ochrnutému odpustil hriechy a vrátil telesné zdravie, chcel, aby jeho Cirkev mocou Ducha Svätého pokračovala v jeho diele uzdravovania a spásy, a to aj voči svojim vlastným členom. To je cieľ dvoch sviatostí uzdravenia – sviatosti pokánia a pomazania chorých (KKC, č. 1421).
Pomazanie chorých, ktorým Cirkev nebezpečne chorých veriacich odporúča trpiacemu a oslávenému Pánovi, aby im uľavil v utrpení a ich spasil, sa udeľuje tak, že sú pomazaní olejom a vyslovia sa slová predpísané v liturgických knihách.
Pomazanie chorých sa môže vyslúžiť veriacemu, ktorý sa po dosiahnutí používania rozumu začína pre chorobu alebo starobu ocitať v nebezpečenstve.
Táto sviatosť sa môže opakovať, ak chorý po vyzdravení znova upadol do ťažkej choroby, alebo ak sa počas trvania tej istej choroby nebezpečenstvo stalo vážnejším. Túto sviatosť môže prijať aj človek, ktorý je pred vážnejšou operáciou.
Kto chce prijať túto sviatosť, nech požiada o jej udelenie kňaza.
Sviatosť manželstva
Manželstvo môžu uzavrieť všetci, ktorým to kánonické právo nezakazuje. Sviatosť manželstva si snúbenci udeľujú navzájom tým, že pred Cirkvou (ktorú zastupuje diakon alebo kňaz) vyjadria svoj súhlas.
Snúbenci, ktorí plánujú uzavrieť sviatostné manželstvo v kostole, musia sa podľa partikulárneho práva nahlásiť na farskom úrade minimálne tri mesiace dopredu. Ide o čas, ktorý treba chápať ako prípravu pred prijatím tejto sviatosti.
V priebehu týchto troch mesiacov si snúbenci vykonajú pohovory - náuky s kňazom (zápis, prikázania, sviatosti a pohovor o obrade). Jednotlivé predmanželské náuky a ich termíny sú po dohode so správcom farnosti. Je potrebné, aby snúbenci navštívili najprv farský úrad, alebo si telefonicky dohovorili termín stretnutia, kde si dohodnú presný dátum a čas konania obradu a až potom vybavovali sálu, oznámenia a všetko ostatné.
Prosíme snúbencov, ktorí sa rozhodli uzavrieť sviatostné manželstvo v našej farnosti, o splnenie týchto požiadaviek:
-
V prípade, že snúbenci neprijali sviatosť krstu v našej farnosti, vyžiadajú si vo farnosti svojho krstu KRSTNÝ LIST.
-
Ak už boli snúbenci civilne sobášení, prinesú potvrdenie o uzavretí civilného manželstva.
-
V prípade, že jeden zo snúbencov je vdovec/vdova, prinesie so sebou doklad o smrti manžela/manželky.
-
Ak ide o snúbencov, ktorých predchádzajúce manželstvo uznal cirkevný súd za neplatné, prinesú so sebou aj rozsudok cirkevného súdu.
-
V prípade, že ide o snúbencov, ktorých predchádzajúce rozvedené civilné manželstvo možno podľa cirkevného práva považovať za neplatné, prinesú so sebou aj rozsudok štátneho súdu.
-
Po príchode na farský úrad sa dohodne sa termín sobáša. Snúbenci sú povinní absolvovať predmanželskú prípravu.
-
Prosíme snúbencov, aby pred uzavretím manželstva pristúpili k sviatosti zmierenia. Žiadame snúbencov, aby manželstvo neuzatvárali v piatok a v pôstnom a v adventnom období.
Snúbenci sú pred uzavretím sviatosti manželstva povinní absolvovať tieto náuky:
Manželské prekážky
Rozlučujúce prekážky robia sviatosť manželstva neplatnou. Sú buď Božieho práva, alebo cirkevného práva. Od rozlučujúcich prekážok Božieho práva nemôže dišpenzovať (oslobodiť) ani Cirkev. Od prekážok cirkevného práva môže dišpenzovať Cirkev a len potom je možné prijať sviatosť manželstva.
Rozlučujúce prekážky Božieho práva
-
Iný, pred Bohom právoplatne jestvujúci manželský zväzok.
-
Neschopnosť k úkonu manželského spojenia existujúca v čase prijatia sviatosti manželstva.
-
Pokrvenstvo priamej línie (otec – dcéra – vnučka ...) a druhý stupeň bočnej línie (brat – sestra)
Rozlučujúce prekážky cirkevného práva
-
Nedostačujúci vek. Podľa cirkevného práva muž 16 rokov a žena 14 rokov. U nás musíme rešpektovať vek dospelosti 18 rokov.
-
Sobáš katolíka s nepokrsteným.
-
Diakonská a kňazská vysviacka a sviatostný sľub čistoty.
-
Pokrvenstvo bočnej línie do štvrtého stupňa včítane (bratancove deti – prabratanci).
-
Švagrovstvo v priamej línii.
-
Zločin zavraždenia jedného z manželov, aby sa pozostalý manžel mohol oženiť so svojou spoluvinníčkou alebo manželka so svojim spoluvinníkom.
-
Únos.
-
Verejná mravopočestnosť zneplatňuje manželstvo v prvom stupni priamej línie medzi mužom a dcérou ženy, s ktorou žije a opačne.
-
Osvojenie (adopcia) zneplatňuje manželstvo v priamej línii (muž si nemôže vziať za manželku dievča, ktoré adoptoval za dcéru) a v druhom stupni bočnej línie (osvojený chlapec si nemôže vziať nevlastnú sestru).
-
Prinútenie alebo strach (ak je niekto fyzicky alebo psychicky donútený k manželstvu s osobou, ktorú nijako nechce).
-
Miešané manželstvo – katolík s nekatolíkom, ale pokrsteným. Pre katolíka je platné sviatostné manželstvo len vtedy, ak ho uzavrie podľa predpísanej cirkevnej formy, pred príslušným zástupcom Cirkvi a pred dvoma svedkami.
Jedným z eremitórií, ktoré vznikali po páde tzv. Veľkomoravskej ríše a skončení misie s. Cyrila a Metóda, ktoré zakladali benediktíni na území celého Slovenska bolo aj eremitórium v strede Revúckej doliny na sútoku Lúžňanky, Korytničky a Revúčanky. Boli to tzv. Božie domčeky / 1288/ .
Chrámy, ktoré sa v eremitóriách budovali mali tzv. staré patronáty. Kostolík eremitória v Liptovskej Osade bol zasvätený sv. Jánovi Krstiteľovi. Eremitórium sa postupne rozrástlo na obec a činnosť eremitória prestala asi v priebehu 15. storočia.
Pôvodný drevený kostol stál v Liptovskej Osade už v roku 1646.
Koncom roku 1752 bola u nás zriadená samostatná farnosť a prvým osadským farárom sa stáva Jakub Svetnický.
Keďže drevený kostol už nevyhovoval potrebám veriacich, tak sa v roku 1756 prikročilo ku stavbe kostola z kameňa na mieste starého dreveného kostola. Stavba sa uskutočnila z rozhodnutia kráľovsko-uhorskej komory, ktorá bol patrónom kostola, ktorej vedenie bolo na hrade Likava a prevádzku konal kaštieľ sv. Žofie v Ružomberku. Kostol nebol vysvätený biskupom, ale požehnaný vicearcidiakonom Jánom Ivanovičom, farárom v Liptovskom Mikuláši 27.mája 1762. Kostol mal jednu loď, svätyňu, malú sakristiu a murovaný chór pre organ. Hlavný oltár vo svätyni mal v strede namaľovaný obraz patróna sv. Jána Krstiteľa, po oboch stranách sochy sv. Štefana a sv. Ladislava. Kostol mal ďalej bočný oltár zasvätený Sedembolestnej Panne Márii a sv. Krížu s drevenou sochou Sedembolestnej matky Božej so zosnulým Kristom a sochami sv. Františka a Antona Paduánskeho V kostole sa nachádzala kamenná krstiteľnica, drevená kazateľnica, dve spovedelnice , Boží hrob za hlavným oltárom a lavice z tvrdého dreva .
Vo veži kostola sú aj v súčasnosti tri zvony: prvý, najstarší a najmenší / 1638 – dar obce / zasvätený Najsvätejšej Trojici, druhý stredný z prvej polovice tohto storočia zasvätený sv. Jánovi Krstiteľovi a tretí, najväčší, z roku 1998, zasvätený sv. Štefanovi, na ktorý prispela aj obec Liptovská Osada.
V roku 1923 bol kostol rozšírený o neúplné bočné lode a teraz má podobu kríža. Starý barokový oltár bol nahradený neogotickým oltárom, v strede ktorého je drevená socha sv. Jána Krstiteľa a po obidvoch stranách sochy sv. Cyrila a Metóda . V roku 1938 pribudol oltár sv. Jozefa a oltár Panny Márie, nová spovedelnica, kazateľnica a nový organ /1927-1930/. V tomto čase sa zakúpil aj drevený kríž s rezbou Ukrižovaného Krista . Pôvodné predmety boli z kostola odstránené na neznáme miesto, ostali iba lavice.
Postupne do kostola pribúdali aj ďalšie sochy, obrazy, dlážka, krížová cesta a tiež pôvodnú bielu farbu stien nahradila farebná maľba / 1950/ . Podstatné udržiavacie, maliarske a reštaurátorské práce boli vykonávané od roku 1989 – elektrifikácia kostola, 1992 – ústredné kúrenie, nová maľovka, zreštaurovanie hlavného oltára, 1993 – obnova fasády, 1994 – nové vežové hodiny. V roku 1997 bola zhotovená nová drevená socha Panny Márie.
K cirkevným stavbám patrí budova farského úradu, budova bývalého konzumu, budova bývalej školy oproti fare, kaplnka Najsv. Trojice a sv. Jána Krstiteľa.
K farnosti Liptovská Osada patrí aj filiálka Korytnica s kostolíkom sv. Ondreja z roku 1860 s nadstavanou vežičkou a zvonom.
Cirkevné stavby a ich interiéry prešli počas histórie farnosti značným vývojom, podľahli istým premenám a patria k vzácnym pamiatkam obce a budú svedkom života nášho kresťanského spoločenstva a preto si zaslúžia úctu a ochranu.
/Čerpané z publikácie: J. Hagovský. E. Šípka, 2000. Farnosť Sv. Jána Krstiteľa v Liptovskej Osade, Námestovo. 2000. ISBN 80-968370-4-4/