Sviatosť krstu

Krst - je prvou sviatosťou, bránou, ktorá nám otvára prístup k ostatným sviatostiam. Krst je sviatosťou znovuzrodenia z vody a Ducha Svätého.

Ustanovenie a obrad krstu
Krst ustanovil Ježiš Kristus, keď zveruje apoštolom misijné poslanie s cieľom krstiť: " Choďte teda, učte všetky národy a krstite ich v mene Otca, i Syna i Ducha Svätého " (Mt 28. 19-20).

Krst sa udeľuje liatím vody, alebo ponorením do vody a pri krste sú vyslovené slová : " XY, ja ťa krstím v mene Otca i Syna i Ducha Svätého. "

V krste dostávame od Boha nasledovné milosti – dary:

• stávame sa božími deťmi

• zmýva sa nám z duše dedičný hriech

• zmývajú sa nám všetky ostatné hriechy

• stávame sa súčasťou Cirkvi – Kristovho tajomného tela

Krst môže udeliť biskup, kňaz a diakon, v nebezpečenstve života každý človek.
Krst môže prijať len človek, ktorý ešte nebol pokrstený.

Krst dieťaťa:

Pokyny pre rodičov a krstných rodičov

Pri prihlasovaní dieťaťa na krst rodičia predložia rodný list dieťaťa a potvrdenie o cirkevnom sobáši.
Krstní rodičia predložia svedectvo o krste, ak neboli pokrstený v našej farnosti.
Náuky sa konajú podľa dohody v kancelárii farského úradu.
Každý pokrstený má mať podľa možností krstného rodiča, ktorého úlohou je: pomáhať pokrstenému žiť podľa kresťanskej viery.

Podľa Kódexu kánonického práva musí krstný rodič spĺňať podmienky: (porov.kán.874) :

• aby dovŕšil šestnásty rok života

• aby bol katolík, ktorý už prijal sviatosť birmovania a najsvätejšiu Eucharistiu, a viedol život primeraný viere a úlohe, ktorú má prijať

• aby nebol postihnutý nijakým kánonickým trestom

• aby nebol otcom alebo matkou krstenca

• pokrstený, ktorý patrí do nekatolíckej ekleziálnej spoločnosti, sa má pripustiť jedine spolu s katolíckym krstným rodičom, a to iba ako svedok krstu

K sviatosti zmierenia pristúpia rodičia a krstní rodičia v priebehu týždňa. 
Krst je potrebné nahlásiť najneskôr týždeň pred požadovaným termínom.
Krst sa udeľuje v nedeľu pri sv. omši vo farskom kostole v Liptovskej Osade alebo podľa dohody.
Krstná náuka býva po dohode s kňazom.
Pre dieťa je potrebné zabezpečiť bielu košieľku s vyšitým menom (prípadne aj priezviskom) a dátumom krstu a krstnú sviecu.

Sviatosť birmovania

"A spočinie na ňom duch Pánov: duch múdrosti a rozumu, duch rady a sily, duch poznania a bohabojnosti; a naplní ho bázeň pred Pánom." (Iz 11:2-3)

Birmovanci:

Ak chcem niečo milovať, musím to poznať. Tak, čo treba vedieť?

1. základné modlitby
2. hľadať vo Svätom písme
3. poznať odpovede na otázky, ktoré budeme preberať na stretnutiach
4. poznať priebeh udeľovania sviatosti birmovania a dary Ducha Svätého
5. s každým birmovacom osobný rozhovor
6. duchovne sa pripraviť na prijatie Ducha Svätého (sv. spoveď, modlitba..)
7. poznať životopis svätca, ktorého birmovné meno si birmovanec vybral

Dary Ducha Svätého

1. Dar múdrosti:    
Duch Svätý nám pomáha, aby sme v Bohu videli najvyššie dobro a svoje šťastie. Človek, ktorý nemá alebo nepoužíva dar múdrosti, často zamieňa stvorenie so Stvoriteľom, svoj cieľ vidí v stvorených veciach a od nich očakáva blaženosť. Človek, ktorý má a používa dar múdrosti, posudzuje všetko spod zorného uhla večnosti a jasne chápe, že aj zlé veci v živote (neúspech, utrpenie atď.), ak ich znášame z lásky k Bohu, nám môžu poslúžiť pre budúce šťastie v nebi.

2. Dar rozumu:
Ním chápeme zmysel života a vieme rozoznať dobro od zla. Otvára nám pravý zmysel Svätého písma a liturgických obradov. Umožňuje nám pochopiť kto je Ježiš a čo pre nás urobil. Dar rozumu spôsobuje, že aj tí najjednoduchší ľudia (dokonca i deti) dokážu chápať Božie pravdy.

3. Dar nábožnosti:
Nám pomáha žiť v priateľstve s Pánom Bohom. Vzbudzuje v nás túžbu po modlitbe ako aj úctu a dôveru k Bohu.

4. Dar rady:  
Pomáha nám nájsť správne riešenie svojich i cudzích problémov. Často stojíme pred dilemou, ako sa rozhodnúť. Vďaka daru rady, ktorý nám udeľuje Duch Svätý, nemusíme ľutovať svoje rozhodnutia.

5. Dar bázne voči Bohu:  
Vedie nás k tomu, aby sme pokorne a s úctou prijímali Božiu vôľu. Vďaka tomuto daru si dokážeme uvedomiť ohavnosť hriechu ako aj Boží majestát. Máme strach z toho, že by sme sa mohli od Boha navždy odlúčiť. 

6. Dar sily:  
Pomáha nám žiť podľa našej viery aj napriek ťažkostiam. Umožňuje nám hrdinské činy. Dáva nám odvahu postaviť sa zoči-voči našim nepriateľom a nepriateľom Boha. 

7. Dar poznania (vedomosti):  
Pomocou tohoto daru hľadáme a prijímame pravdu. Tento dar viac pôsobí na srdce než na rozum. Ním poznávame (zakusujeme) Božiu lásku, presviedčame sa o nej. Človek, obdarený darom poznania má osobitnú schopnosť poznávať a konať, čo slúži na Božiu slávu, na spásu seba i blížneho.

Rodičia a farské spoločenstvo:  

Aj pre rodičov, birmovných rodičov a celé farské spoločenstvo je tu úloha: prosiť za našich birmovancov, aby prijali Ducha Svätého s otvoreným srdcom.

Sviatosť zmierenia

Celá účinnosť pokánia je v tom, že nám navracia Božiu milosť a spája nás s Bohom v dokonalom priateľstve. Cieľom a účinkom tejto sviatosti je teda zmierenie s Bohom. U tých, čo prijímajú sviatosť pokánia so skrúšeným srdcom a s nábožnosťou, zvyčajne zavládne pokoj a spokojnosť svedomia spolu so silnou duchovnou útechou. Sviatosť zmierenia s Bohom spôsobuje totiž pravé duchovné vzkriesenie, prinavracia dôstojnosť a dobrá života Božích detí, z ktorých najvzácnejším je priateľstvo s Bohom (KKC, č. 1468).

Pomazanie chorých

Pán Ježiš Kristus, lekár našich duší i našich tiel, ktorý ochrnutému odpustil hriechy a vrátil telesné zdravie, chcel, aby jeho Cirkev mocou Ducha Svätého pokračovala v jeho diele uzdravovania a spásy, a to aj voči svojim vlastným členom. To je cieľ dvoch sviatostí uzdravenia – sviatosti pokánia a pomazania chorých (KKC, č. 1421).

Pomazanie chorých sa môže vyslúžiť veriacemu, ktorý sa po dosiahnutí používania rozumu začína pre chorobu alebo starobu ocitať v nebezpečenstve.

Táto sviatosť sa môže opakovať, ak chorý po vyzdravení znova upadol do ťažkej choroby, alebo ak sa počas trvania tej istej choroby nebezpečenstvo stalo vážnejším. Túto sviatosť môže prijať aj človek, ktorý je pred vážnejšou operáciou.

Kto chce prijať túto sviatosť, nech požiada o jej udelenie kňaza.

Sviatosť manželstva

Manželstvo môžu uzavrieť všetci, ktorým to kánonické právo nezakazuje. Sviatosť manželstva si snúbenci udeľujú navzájom tým, že pred Cirkvou (ktorú zastupuje diakon alebo kňaz) vyjadria svoj súhlas.
Snúbenci, ktorí plánujú uzavrieť sviatostné manželstvo v kostole, musia sa podľa partikulárneho práva nahlásiť na farskom úrade minimálne tri mesiace dopredu. Ide o čas, ktorý treba chápať ako prípravu pred prijatím tejto sviatosti.

V priebehu týchto troch mesiacov si snúbenci vykonajú pohovory - náuky s kňazom (zápis, prikázania, sviatosti a pohovor o obrade). Jednotlivé predmanželské náuky a ich termíny sú po dohode so správcom farnosti. Je potrebné, aby snúbenci navštívili najprv farský úrad, alebo si telefonicky dohovorili termín stretnutia, kde si dohodnú presný dátum a čas konania obradu a až potom vybavovali sálu, oznámenia a všetko ostatné.

Prosíme snúbencov, ktorí sa rozhodli uzavrieť sviatostné manželstvo v našej farnosti, o splnenie týchto požiadaviek:  

• V prípade, že snúbenci neprijali sviatosť krstu v našej farnosti, vyžiadajú si vo farnosti svojho krstu KRSTNÝ LIST.

• Ak už boli snúbenci civilne sobášení, prinesú potvrdenie o uzavretí civilného manželstva.

• V prípade, že jeden zo snúbencov je vdovec/vdova, prinesie so sebou doklad o smrti manžela/manželky.

• Ak ide o snúbencov, ktorých predchádzajúce manželstvo uznal cirkevný súd za neplatné, prinesú so sebou aj rozsudok cirkevného súdu.

• V prípade, že ide o snúbencov, ktorých predchádzajúce rozvedené civilné manželstvo možno podľa cirkevného práva považovať za neplatné, prinesú so sebou aj rozsudok štátneho súdu.

• Po príchode na farský úrad sa dohodne sa termín sobáša. Snúbenci sú povinní absolvovať predmanželskú prípravu.

• Prosíme snúbencov, aby pred uzavretím manželstva pristúpili k sviatosti zmierenia. Žiadame snúbencov, aby manželstvo neuzatvárali v piatok a v pôstnom a v adventnom období. 

Snúbenci sú pred uzavretím sviatosti manželstva povinní absolvovať tieto náuky:

• Vierouka + Základné modlitby a sviatosti

• Katolícka morálka

• Sobášne obrady

• Manželská etika v Ružomberku

Manželské prekážky

Rozlučujúce prekážky robia sviatosť manželstva neplatnou. Sú buď Božieho práva, alebo cirkevného práva. Od rozlučujúcich prekážok Božieho práva nemôže dišpenzovať (oslobodiť) ani Cirkev. Od prekážok cirkevného práva môže dišpenzovať Cirkev a len potom je možné prijať sviatosť manželstva.

Rozlučujúce prekážky Božieho práva

• Iný, pred Bohom právoplatne jestvujúci manželský zväzok.

• Neschopnosť k úkonu manželského spojenia existujúca v čase prijatia sviatosti manželstva.

• Pokrvenstvo priamej línie (otec – dcéra – vnučka ...) a druhý stupeň bočnej línie (brat – sestra)

Rozlučujúce prekážky cirkevného práva

• Nedostačujúci vek. Podľa cirkevného práva muž 16 rokov a žena 14 rokov. U nás musíme rešpektovať vek dospelosti 18 rokov.

• Sobáš katolíka s nepokrsteným.

• Diakonská a kňazská vysviacka a sviatostný sľub čistoty.

• Pokrvenstvo bočnej línie do štvrtého stupňa včítane (bratancove deti – prabratanci).

• Švagrovstvo v priamej línii.

• Zločin zavraždenia jedného z manželov, aby sa pozostalý manžel mohol oženiť so svojou spoluvinníčkou alebo manželka so svojim spoluvinníkom.

• Únos.

• Verejná mravopočestnosť zneplatňuje manželstvo v prvom stupni priamej línie medzi mužom a dcérou ženy, s ktorou žije a opačne.

• Osvojenie (adopcia) zneplatňuje manželstvo v priamej línii (muž si nemôže vziať za manželku dievča, ktoré adoptoval za dcéru) a v druhom stupni bočnej línie (osvojený chlapec si nemôže vziať nevlastnú sestru).

• Prinútenie alebo strach (ak je niekto fyzicky alebo psychicky donútený k manželstvu s osobou, ktorú nijako nechce).

• Miešané manželstvo – katolík s nekatolíkom, ale pokrsteným. Pre katolíka je platné sviatostné manželstvo len vtedy, ak ho uzavrie podľa predpísanej cirkevnej formy, pred príslušným zástupcom Cirkvi a pred dvoma svedkami.

Jedným z eremitórií, ktoré vznikali po páde tzv. Veľkomoravskej ríše a skončení misie s. Cyrila a Metóda, ktoré zakladali benediktíni na území celého Slovenska bolo aj eremitórium v strede Revúckej doliny na sútoku Lúžňanky, Korytničky a Revúčanky. Boli to tzv. Božie domčeky / 1288/ .

Chrámy, ktoré sa v eremitóriách budovali mali tzv. staré patronáty. Kostolík eremitória v Liptovskej Osade bol zasvätený sv. Jánovi Krstiteľovi. Eremitórium sa postupne rozrástlo na obec a činnosť eremitória prestala asi v priebehu 15. storočia.

Pôvodný drevený kostol stál v Liptovskej Osade už v roku 1646.

Koncom roku 1752 bola u nás zriadená samostatná farnosť a prvým osadským farárom sa stáva Jakub Svetnický.

Keďže drevený kostol už nevyhovoval potrebám veriacich, tak sa v roku 1756 prikročilo ku stavbe kostola z kameňa na mieste starého dreveného kostola. Stavba sa uskutočnila z rozhodnutia kráľovsko-uhorskej komory, ktorá bol patrónom kostola, ktorej vedenie bolo na hrade Likava a prevádzku konal kaštieľ sv. Žofie v Ružomberku. Kostol nebol vysvätený biskupom, ale požehnaný vicearcidiakonom Jánom Ivanovičom, farárom v Liptovskom Mikuláši 27.mája 1762. Kostol mal jednu loď, svätyňu, malú sakristiu a murovaný chór pre organ. Hlavný oltár vo svätyni mal v strede namaľovaný obraz patróna sv. Jána Krstiteľa, po oboch stranách sochy sv. Štefana a sv. Ladislava. Kostol mal ďalej bočný oltár zasvätený Sedembolestnej Panne Márii a sv. Krížu s drevenou sochou Sedembolestnej matky Božej so zosnulým Kristom a sochami sv. Františka a Antona Paduánskeho V kostole sa nachádzala kamenná krstiteľnica, drevená kazateľnica, dve spovedelnice , Boží hrob za hlavným oltárom a lavice z tvrdého dreva .

Vo veži kostola sú aj v súčasnosti tri zvony: prvý, najstarší a najmenší / 1638 – dar obce / zasvätený Najsvätejšej Trojici, druhý stredný z prvej polovice tohto storočia zasvätený sv. Jánovi Krstiteľovi a tretí, najväčší, z roku 1998, zasvätený sv. Štefanovi, na ktorý prispela aj obec Liptovská Osada.

V roku 1923 bol kostol rozšírený o neúplné bočné lode a teraz má podobu kríža. Starý barokový oltár bol nahradený neogotickým oltárom, v strede ktorého je drevená socha sv. Jána Krstiteľa a po obidvoch stranách sochy sv. Cyrila a Metóda . V roku 1938 pribudol oltár sv. Jozefa a oltár Panny Márie, nová spovedelnica, kazateľnica a nový organ /1927-1930/. V tomto čase sa zakúpil aj drevený kríž s rezbou Ukrižovaného Krista . Pôvodné predmety boli z kostola odstránené na neznáme miesto, ostali iba lavice.

Postupne do kostola pribúdali aj ďalšie sochy, obrazy, dlážka, krížová cesta a tiež pôvodnú bielu farbu stien nahradila farebná maľba / 1950/ . Podstatné udržiavacie, maliarske a reštaurátorské práce boli vykonávané od roku 1989 – elektrifikácia kostola, 1992 – ústredné kúrenie, nová maľovka, zreštaurovanie hlavného oltára, 1993 – obnova fasády, 1994 – nové vežové hodiny. V roku 1997 bola zhotovená nová drevená socha Panny Márie.

K cirkevným stavbám patrí budova farského úradu, budova bývalého konzumu, budova bývalej školy oproti fare, kaplnka Najsv. Trojice a sv. Jána Krstiteľa.

K farnosti Liptovská Osada patrí aj filiálka Korytnica s kostolíkom sv. Ondreja z roku 1860 s nadstavanou vežičkou a zvonom.

Cirkevné stavby a ich interiéry prešli počas histórie farnosti značným vývojom, podľahli istým premenám a patria k vzácnym pamiatkam obce a budú svedkom života nášho kresťanského spoločenstva a preto si zaslúžia úctu a ochranu.

/Čerpané z publikácie: J. Hagovský. E. Šípka, 2000. Farnosť Sv. Jána Krstiteľa v Liptovskej Osade, Námestovo. 2000. ISBN 80-968370-4-4/

1

2

3

4

5

6

7

8

9

10

11

13

16

17

18

19

20

21

22

36

37

(Prípadné zmeny sú dopredu ohlásené vo farských oznamoch pri nedeľnej svätej omši resp. na webovej stránke: www.liptovskaosada.com

Základné modlitby a pravdy