Starosta je predstaveným a najvyšším výkonným orgánom obce. Volia ho obyvatelia obce v priamych voľbách na štyri roky. Funkcia starostu je verejnou funkciou. Starostu počas neprítomnosti alebo nespôsobilosti na výkon funkcie zastupuje jeho zástupca.

Funkcie starostu:

• zvoláva a vedie zasadnutia obecného zastupiteľstva a obecnej rady a podpisuje ich uznesenia
• vykonáva obecnú správu
• zastupuje obec vo vzťahu k štátnym orgánom, právnickým a fyzickým osobám
• rozhoduje vo všetkých veciach správy obce, ktoré nie sú zákonom alebo organizačným poriadkom obecného zastupiteľstva vyhradené obecnému zastupiteľstvu
• je štatutárnym orgánom v majetkovoprávnych vzťahoch obce a v pracovnoprávnych vzťahoch pracovníkov obce; v administratívnoprávnych vzťahoch je správnym orgánom

Ing. Róbert Kuz...

Ing. Róber Kuzma, starosta obce Vek: narodený v roku 1969, ženatý, 2 deti Vzdelanie: VŠLD Zvolen - lesnícka fakulta

Ročné zúčtovanie dane starostu obce za rok 2022

Majetkové priznanie starostu obce Liptovská Osada za rok 2022

Volebný program na volebné obdobie rokov 2022-2026

• NÁMESTIE OBCE

V lokalite pred obecným úradom obec zrealizuje vybudovanie námestia, ktoré bude pozostávať z vydláždených plôch kombinovaných s okrasnými drevinami a zeleňou, ktoré budú doplnené oddychovými prvkami.     

• POKRAČOVANIE V REKONŠTRUKCII KOSTOLA NA NÁMESTÍ OBCE

Po zrealizovaní obnovy fasády veže kostola a náteru strechy bude obec pokračovať v obnove fasády lode a rekonštrukcii interiéru objektu a interiéru veže.  

• KOMPLEXNÉ VYRIEŠENIE PROBLÉMU ZATÁPANIA LOKALITY RADOVIEK

Problém vytápania Radoviek v čase prudkých nárazových lejakov  bude obec riešiť vybudovaním retenčnej nádrže a presmerovaním potôčka tečúceho z Dlhých severne od radovej zástavby.  

• POKRAČOVANIE V ODKANALIZOVANÍ OBCE

Obec bude pokračovať v spolupráci so správcom kanalizácie Vodárenskou spoločnosťou  Ružomberok a.s. pri budovaní ďalších kanalizačných stôk. Po vybudovaní kanalizácie na konkrétnej ulici obec zrealizuje položenie nového asfaltového koberca.

• MODERNIZÁCIA A ROZŠÍRENIE MIESTNEHO ROZHLASU

Obec zabezpečí výmenu rozhlasových reproduktorov, ktoré budú nainštalované na stĺpoch elektrického vedenia. Miestny rozhlas bude rozšírený na uliciach – „Krivý kút“ a „IBV Pod Žiarom“. Pôvodné stĺpy miestneho rozhlasu budú z pozemkov odstránené. 

• POLOŽENIÉ ASFALTOVÉHO KOBERCA NA MIESTNU KOMUNIKÁCIU „ POD ŽIAROM“

Cieľom tejto investičnej akcie je zvýšiť kvalitu panelovej miestnej komunikácie na ulici  „IBV Pod Žiarom“  položením asfaltového koberca o hrúbke 5 cm.

• POLOŽENIE NOVÉHO ASFALTOVÉHO KOBERCA NA ULICI 1. MÁJA

• REKONŠTRUKCIA OPLOTENIA NA STAROM CINTORÍNE , VYBUDOVANIE PRÍSTUPOVÉHO CHODNÍKA A URNOVÉHO HÁJA

V roku 2021 obec sprístupnila severovýchodnú časť starého cintorína. Ďalej bude pokračovať v rekonštrukcii oplotenia, výmeny brány, vybudovaním chodníka k urnovému háju, ktorý bude situovaný v juhozápadnej časti cintorína.  

• MODERNIZÁCIA ČASTI ULICE OD RÍMSKOKATOLÍCKEHO KOSTOLA PO OBECNÝ ÚRAD

Po ukončení v súčasnosti prebiehajúcej výstavby kanalizácie od budovy pošty po obecný úrad obec zrealizuje vybudovanie chodníka a to od fary po ľavej strane okolo budovy pošty až po Korytnickú ulicu. Následne obec na odkanalizovanej ulici zrealizuje položenie asfaltového koberca.

• IBV ZA TURŇOU

Obec zabezpečila vypracovanie projektových dokumentácií potrebných na vydanie územných a stavebných povolení na vybudovanie inžinierskych sietí v plánovanej IBV Za Túrňou. Na základe právoplatných stavebných povolení obec požiada správcov inžinierskych sietí o zaradenie výstavby sietí do ich investičných programov.

• MODERNIZÁCIA AUTOCAMPINGU LIPTOVSKÁ OSADA

Sprístupnenie časti autocampingu pre verejnosť obec zabezpečí rekonštrukciou západnej časti prízemia objektu s cieľom možnosti usporiadavania menších spoločensko-rodinných udalostí.

• POKRAČOVANIE V REKONŠTRUKCII ZDRAVOTNÉHO STREDISKA

Obec bude pokračovať v rekonštrukcii zdravotného strediska vybudovaním výťahu pre imobilné osoby a modernizáciou sociálnych zariadení.

• REKONŠTRUKCIA SOCIÁLNCH ZARIADENÍ MALEJ SÁLY KULTURNÉHO DOMU A  NAPOJENIE OBJEKTU NA KANALIZÁCIU

• VYZNAČENIE KRIŽOVATIEK V OBCI DOPRAVNÝMI ZNAČKAMI

• PODPORA ROZŠIROVANIA OPTICKEJ SIETE V OBCI

• PODPORA VÝCHOVNO-VZDELÁVACÍCH, ŠPORTOVÝCH A KULTÚRNO-SPOLOČENSKÝCH ZLOŽIEK PÔSOBIACICH V OBCI

Starostovia boli hlavnými predstaviteľmi obecnej samosprávy v celých dejinách Liptovskej Osady.

V najstaršom období sa cez nich uplatňoval mocenský systém feudalizmu. Volali sa richtári. Mali isté povinnosti voči hradnému pánovi Likavy a voči ostatným občanom isté práva. Starosta určoval plnenie poddanských povinností, vyberal dane a predstavoval aj súdnu moc, keď rozhodoval o sporoch (okrem prípadov vraždy, zbojstva a podpaľačstva, čo prislúchalo zemepánovi). Patril mu jeden, alebo dva lány nezdanenej pôdy (tzv. richtárskej). Richtárom mohol byť len schopný občan.

Nevieme, či v najstaršom období boli richtári volení, alebo určovaní zemepánom. Z ústneho podania vieme, že v ťažkých časoch richtárom nikto nechcel byť a preto ho určoval zemepán. Z dokladov vieme, že v 17. storočí to bývalo na dobu 1 roka.

Zo 17. storočia sa nám zachovali mená týchto richtárov: Juro Mác (1680), Ján Kuša (1681), Juro Martin Debnár - Šípka (1682), Juro Michaloviec (1683), Pavelka (1684), Martin Húšťava (1685), Juro Lačný (1686), Štefan Debnár - Šípka (1687), Ján Fukas (1688), Jakub Kubík (1689).

Od roku 1767 bol richtár volený občanmi a jeho poradcami bývali tzv. prísažní. O menách niektorých vieme len z niekoľkých zachovaných listín. Názov richtár potvrdili aj zákonné články 9/1836, 42/1870 a 22/1889. Z mien richtárov tejto doby možno uviesť Michala Húšťavu (1797), Matúša Krbaťu (1823), Ondra Janteka a Jána Húšťavu (1870). Ako prísažní sa spomínajú r. 1797 Adam Zázrivec, Matej Kolla a Ondrej Hancko, roku 1870 Jano Srpoň a Jano Koreň. Po roku 1889 sa volilo aj obecné zastupiteľstvo.

V rokoch 1897-1938 boli richtármi Ondrej Koreň ( 1897-99, jeho zástupcom, podrichtárom Ján Bugár), Štefan Srpoň l900-02, Pavol Šomega l903- 11 a 1915-18 (podrichtárom r. 1909-11 bol Tomáš Fukas v r. 1900- 1908 a Ján Maroš v r. 1909-11), Ján Maroš 1912- 14 a 1923-27 (podrichtárom v r. 1912-18 Juraj Michal, Jozef Rajčan 1919-23 Cyril Michal). Podrichtárom v r. 1923-27 a richtárom v r. 1927-38 bol krčmár Jozef Surovecký. Roku 1938 zvoleného richtára Juraja Bugára nepotvrdil zemský prezident. Po prevrate r. 1918 sa podľa zákona zmenil názov richtára na starostu.

V časoch 1. Slovenskej republiky bol stanovovaný z úradnej moci vládny komisár. Pre roky 1938-42 Ondrej Húšťava, pre roky 1942-45 Jozef Schubert.

Cez Slovenské národné povstanie a po 2. svetovej vojne boli ustanovené národné výbory. Kodifikované boli zákonom číslo 143/1949 Zb. a 69/1967 Zb. , podľa ktorých občania volili poslancov a ich počet bol stanovený podľa veľkosti obce, v prípade Liptovskej Osady na 30.. Podľa § 39 ods. (i) zákona z roku 1967 a novelizovaného zákona č. 157 z roku 1988 plénum národného výboru volilo predsedu a 11 členov rady MNV. Volebné obdobie bolo 5-ročné a zhodovalo sa s plánovacím obdobím rozvoja spoločnosti, tzv. päťročnicami.

Predsedami MNV boli: Edmund Tóth (v čase SNP), Florián Šípka (1945-46), Jozef Maroš (1946-50), Jozef Brtko (1950), Ján Droppa (1950-52), Ján Jozefko (1952-55), Metod Haluška (1955-60), Leo Kováč (196O-64), Peter Janičina (1964-81), Dominik Veselovský (1981-90). Predseda MNV bol teda volený nepriamo, poslancami MNV.

Od roku 1990 sa podľa Zákona o obecnom zriadení č. 369/90 volil opäť starosta a poslanci obecného zastupiteľstva samostatne. V rokoch 1990 až 2002 sa počet poslancov sa menil od 30 do 11, počet členov rady od 11 po 3. Starosta sa volil občanmi priamo.

Od roku 1991 na čele obce stáli títo starostovia:

Literatúra: Šípka, E.: Vývoj politickej samosprávy Liptovskej Osady. Kronika obce